Kója (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pagoda Kompon Daitó v komplexe Dandžogaran
Kongóbudži
Mauzóleum Okunoin mnícha Kúkai
Cintorín na hore Kója-san

Kója alebo Kójasan alebo Kója-san (jap. 高野山) je vrch na polostrove Kii na západnom Honšu v prefektúre Wakajama. Vo výške 900 m n. m. sa rozkladá na vrchole vrchu najuctievanejší komplex budhistickej sekty Šingon. Každoročne vrch navštívi cez milión pútnikov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Tento kláštorný komplex založil v roku 816 mních Kúkai (774-835) známy pod menom Kóbó Daiši. V období Edo (1600-1868) mal komplex vyše tisíc chrámových budov, no z dôvodu tajfúnov a požiarov ich dnes zostalo iba 123.

Chrámy[upraviť | upraviť zdroj]

Kongóbudži[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným chrámom na Kója-san je Kongóbudži, ktorý dal v roku 1592 postaviť Tojotomi Hidejoši. Pozornosť si zaslúžia aj rododendrony a posuvné dvere vo vnútorných sálach, ktoré sú krásne maľované - práca umelcov školy Kanó v 16. storočí.

Dandžogaran[upraviť | upraviť zdroj]

V komplexe Dandžogaran sa nachádza budova Fudodó, najstaršia budova na vrchu Kója z roku 1197. Rovnako sa v komplexe nachádza aj dvojposchodová pagoda Kompon Daitó, ktorá bola v roku 1937 opäť postavená a považuje sa za symbol vrchu Kója.

Ostatné stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Reihókan[upraviť | upraviť zdroj]

Reihókan je pokladnica vrchu Kója, v ktorej sa nachádza vyše 5000 obrazov, sôch a mandál, ktoré sa nachádzajú v dvoch budovách.

Daimon[upraviť | upraviť zdroj]

Daimon - Veľká brána je vstup do komplexu na vrchu Kója. Návštevníci odtiaľ majú výhľad na okolité vrchy a niekedy aj na ostrov Šikoku.

Cintorín a Okunoin[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchu Kója sa nachádza cintorín s vyše 200 000 náhrobkami. V strede cintorínu sa nachádza Okunoin, mauzóleum mnícha Kúkai. Kedysi bola česť byť pochovaný na vrchu Kója. Na cintoríne sú pochovaní najvyšší panovníci, ale aj bežný ľud. Pri mauzóleu Okunoin sa nachádza Tóródó - Sieň lampášov. Cez deň a v noci je tam rozsvietených 11 000 lampášov, vrátane dvoch, o ktorých sa traduje že svietia už od 11. storočia.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]