Kôprovský potok
| Kôprovský potok | |
| Potok | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Prameň | Vysoké Tatry |
| Ústie | Belá |
| Dĺžka | 14 km |
| - Dĺžka toku na Slovensku | 14 km |
| Wikimedia Commons: Kôprovský potok | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kôprovsky potok[1] (maď. Koprova-patak, nem. Koprova Bach, poľ. Koprowa Woda) je zdrojnica rieky Belej. Odvodňuje Kôprovú dolinu vo Vysokých Tatrách.
Je to horská bystrina, ktorá oddeľuje Západné Tatry (časť Liptovské kopy) na pravom brehu a Východné Tatry (časť Vysoké Tatry) na ľavom brehu. Spolu s Tichým potokom je zdrojnicou Belej a má dĺžku 14 km. Kôprovský potok je niekedy nesprávne označovaný ako Kôprový potok. Kôprovský potok je typom vodného toku vysokohorskej oblasti, má prechodný snehový typ režimu odtoku s nadpriemerným odtokom v apríli až júli (maximum v máji až júni) a s minimom v januári až februári.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Vzniká sútokom dvoch hlavných zdrojníc, Hlinského potoka, ktorý odvodňuje Hlinskú dolinu a pramení pod sedlom Vyšným Kôprovským sedlom (2 180 m n. m.) a Temnosmrečinského potoka vytekajúceho z Temnosmrečinskej doliny, v nadmorskej výške 1 384 m n. m..
Dlhší Hlinský potok preteká severozápadným smerom Hlinskou dolinou a zľava priberá prítok spod Hrubého vrchu. Kratší Temnosmrečinský potok vyteká z Vyšného Temnosmrečinského plesa v nadmorskej výške 1 716 m n. m., tečie na severozápad a následne vteká do Nižného Temnosmrečinského plesa. Z neho vyteká v nadmorskej výške 1 674 m n. m., vytvára Vajanského vodopád a preteká pásmom kosodreviny. Pritom sa oblúkom stáča na juhozápad a pokračuje k sútoku s Hlinským potokom.
Od ich sútoku preteká Kôprovský potok zalesneným územím najprv na západ, následne sa stáča na juhozápad a preteká širokou Kôprovou dolinou, kde postupne priberá mnohé prítoky: Vyšná Závrať (sprava), Závrať (sprava, 1 279,7 m n. m.), prítok spod Sedla pod Krížnou, Nefcerský potok (zľava) a rozširuje svoje koryto.
Pokračuje priberajúc ďalšie prítoky, najdlhším je ľavostranný prítok zo Škaredého žľabu, bystrina sa postupne stáča na západ a tesne pred sútokom tečie na krátkom úseku na severozápad.
Pri osade Tichá sa spája (976,8 m n. m.) s vodami sprava pritekajúceho Tichého potoka a ďalej tečú spoločne ako Belá.[2]
Pravostranné prítoky[upraviť | upraviť zdroj]
- potok pretekajúci Kobylou dolinou
- Garajov potok
- Turkov potok
- potok zo severovýchodného svahu Krížnej (2 038,7 m n. m.)
- potok z juhozápadného svahu Krížnej
Ľavostranné prítoky[upraviť | upraviť zdroj]
- potok zo severného svahu Hrubého vrchu (2 428,3 m n. m.)
- Nefcerský potok
- potok z dolinky Kotlina
- potok zo Škaredého žľabu
- štyri krátke prítoky zo severných a západných svahov Grúnika (1 576,0 m n. m.)
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov potoka vznikol pravdepodobne z názvu Kôprovskej doliny, ktorá ho získala z hojného výskytu kôprovníčka bezobalného (Mutellina purpurea).
Splavnosť[upraviť | upraviť zdroj]
V súčasnosti nie je splavný kvôli zahataniu kmeňmi a konármi stromov spadnutých počas víchrice v decembri 2004. Za VV je splavný od cestného mosta po sútok s Tichým potokom (extrémne ťažké, zablokované koryto - WV IV+ - V).
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kôprovský potok
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-21]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-21]. Dostupné online.