Kľak (okres Žarnovica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°35′05″S 18°38′32″V / 48.584722°S 18.642222°V / 48.584722; 18.642222
Kľak
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žarnovica
Región Kľakovská dolina
Nadmorská výška 650 m n. m.
Súradnice 48°35′05″S 18°38′32″V / 48.584722°S 18.642222°V / 48.584722; 18.642222
Rozloha 22,81 km² (2 281 ha) [1]
Obyvateľstvo 232 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 10,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1735
Starosta Ľuboš Haring[3] (nezávislý)
PSČ 966 77 (pošta Ostrý Grúň)
ŠÚJ 516902
EČV ZC
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Kľak 9, 966 77 Ostrý Grúň
E-mailová adresa obecklak@mail.t-com.sk
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kľak je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. Počas SNP sa stala obec miestom jedného z najbrutálnejších masakrov civilného obyvateľstva na území Slovenska, ktorý vykonala nacistická jednotka Edelweiss.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Kľak leží v pohorí Vtáčnik na plošine medzi dolinami potoka Kľak a Kláštorského potoka. Členitý povrch zalesneného chotára (bučiny) s dlhými dolinami a skalnými útvarmi tvoria pyroklastická pyroxenických a pyroxenicko-amfibolických andezitov. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 027 mm, priemerná ročná teplota okolo 5°C. Má prevažne hnedé lesné pôdy. Od roku 1966 je tu na ploche 193,97 ha štátna prírodná rezervácia Vtáčnik.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počas represálií, ktoré sa po potlačení SNP do hôr rozpútali, bola obec 21. januára 1945 vypálená. Zvláštna jednotka Waffen-SS Edelweiss a pomocný oddiel Heimatschutzu povraždil 84 obyvateľov obce (z ktorých bolo 36 detí) a vypálil všetkých 132 domov a hospodárskych stavieb. Viaceré obete boli zaživa upálené vo vlastných domoch. Nacisti obec pred zapálením vyrabovali, ostatných obyvateľov vyhnanli z obce a postrieľali i všetok dobytok. Nie do počtu obetí, ale spôsobom vykonania sa jednalo o jeden z najbrutálnejších vojnových zločinov spáchaných na Slovensku.V obci v roku 1952 bol postavený pamätník SNP. Autorom pamätníka je sochár Ladislav Majerský.[4]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Terézie Avilskej. Bol postavený v roku 1753 ako jednoloďový a zasvätený sv. Teréziii Avilskej s dĺžkou 57 m a šírkou 27 m a takou istou výškou. Obkolesený je cintorínom a po celej dĺžke klenutý. Veža z čelného pohľadu je 48 m vysoká, 8 m široká, sú v nej uložené dva zvony s hmotnosťami 300 a 150 kg.

V obci sa tiež nachádza obchod, pohostinstvo Horec a kultúrny dom, v ktorom sa nachádza pamätná izba.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kľak - Partizánska dolina - Ivanov salaš - Škurátka - Vtáčnik
  • Ostrý Grúň - Klenová - Kláštorné vráta - Kláštorská skala - Vtáčnik
  • Kľak - Ivanov salaš - Škurátka - Vodopád na Pokutskom potoku
  • Kľak - Škurátka - Vtáčnik - Homôlka - Gronštolne - Prochot

Zaujímavosti okolia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Les Škurátka na východnej strane Vtáčnika. Chránený areál s výmerou 2,00 ha. Ochrana porastu tvaru päťcípej hviezdy s rozpätím strán 50 m, vysadeným na počesť padlých vojakov pri príležitosti 20. výročia SNP.
  • Kláštorská skala na južnom hrebeni Vtáčnika s výškou 1 279 m n. m. Najvýraznejšie skalné mesto vo Vtáčniku. Skupina skalných pilierov, prečnievajúcich vysoko nad okolitý terén.
  • Ostrovica v blízkosti obce Kľak. Prírodná pamiatka s výmerov 4,44 ha. Ochrana skalných andezitových útvarov ako výrazného krajinárskeho prvku vulkanického reliéfu Vtáčnika. Skalné vyvýšeniny s kolmými stenami. Geologická zaujímavosť - valcovitý sopečný komín.
  • Vodopád na Pokutskom potoku: prírodná pamiatka - najväčší vodopád v CHKO Ponitrie, nachádzajúci sa na pravostrannom prítoku Pokutského potoka. Vody potoka tečú sústavou vodorovne lamínovaných doskovitých andezitov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. Halaj, D. a kol.. Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami [online]. Múzeum SNP, 1990, [cit. 2010-12-31]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mária HaringováSpustošená dedina
  • Miroslav Bielik a kol. – Kľakovská dolina
  • Dejiny Slovenského národného povstania 1944; Encyklopédia odboja a SNP zv. 5, Nakladateľstvo Pravda 1984,str. 228