Hrad Křivoklát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Křivoklát (hrad))

Súradnice: 50° 2' 16” s. š., 13° 52' 19” v. d.

Hrad Křivoklát

Křivoklát je jeden z najznámejších gotických hradov v Čechách. Nachádza sa nad rovnomennou obcou Křivoklát v okrese Rakovník v Stredočeskom kraji.

Hrad, v stredoveku obľúbené kráľovské sídlo, stojí na ostrohu nad Rakovníckym potokom neďaleko jeho ústia do Berounky v romanticky ladenej lesnej krajine.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V prvej písomnej správe z roku 1110 sa spomína ako lovecký drevený hrad českých kniežat. Jeho prestavbu na kamenný hrad podnietili časté návštevy kráľa Václava I. a jeho syna Přemysla Otakara II. V rokoch 1319 - 1323 tu svoje detstvo prežíval budúci kráľ Karol IV. I jeho syn Václav IV. sa na hrade s obľubou zdržiaval a podnikal lovecké výpravy do okolia.

Posledná výrazná prestavba, ktorej výsledkom je dnešný vzhľad prebehla na konci 15. storočia, kedy v roku 1471 hrad vykúpil kráľ Vladislav II. Jagelovský a dal ho neskorogoticky prestavať.

Ako bol hrad významným sídlom českých kráľov, býval i väzením (napr. za Habsburgovcov). V roku 1643 hrad vyhorel a po nutnej oprave prišiel o svoju výstavnosť a klesol i jeho význam; stal sa iba správnym centrom panstva. V roku 1658 sa majiteľmi hradu stali Schwarzenbergovci, v rokoch 1685 - 1733 Valdštejnovci.

Hrad bol častým cieľom romantických maliarov a spisovateľov. Na prelome 19. a 20. storočia sa uskutočnila veľká rekonštrukcia hradu. V roku 1897 bolo v hradnej veži zriadené zemské múzeum, v roku 1929 sa Křivoklát po predaji poslednými majiteľmi Fürstenbergovcami stal majetkom štátu.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha hradu v krajine je neprehliadnuteľná. Exteriéru hradu výrazne dominujú štyridsaťdva metrov vysoká valcovitá Veľká veža (priemer 12 metrov) a hranolová tzv. Poschodová veža. Medzi nimi je trojkrídlový hradný palác s kaplnkou uzatvárajúcou hlavné nádvorie. Na dolnom nádvorí sa nachádza tzv. Hajtmanský dom. Priestoru dolného nádvoria dominuje priečelie hradného paláca s neskorogotickými obdĺžnikovými oknami a arkierom.

Do interiéru je vstup z nádvoria vnútorného hradu. V severnom, tzv. kráľovninom krídle hradu sa nachádza unikátna fürstenberská knižnica s 27 000 zväzkami kníh. Najväčším priestorom hradu je tzv. kráľovská alebo veľká sieň, pochádzajúca z 13. storočia a prestavaná v 15. storočí, druhá najväčšia gotická sála v Čechách (po Vladislavskej sále na Pražskom hrade). K ďalším zaujímavým priestorom patrí rytierska sieň s expozíciou zbraní a neskorogotická hradná kaplnka so sieťovou klenbou a cenným mobiliárom (vzácny krídlový oltár a plastiky apoštolov).

Pre svoj nezastupiteľný vklad do histórie Čiech bol hrad Křivoklát v roku 1989 zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]