Kačica divá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kačica divá
Kačica divá
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Zúbkozobce Anseriformes
Čeľaď (familia) Kačicovité Anatidae
Rod (genus) Kačica Anas
Druh (species) Kačica divá A. platyrhynchos
Vedecký názov
Anas platyrhynchos
Linnaeus, 1758
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kačica divá alebo kačica veľká (lat. Anas platyrhynchos) je zúbkozobec z čeľade kačicovité (Anatidae).

Výzor[upraviť | upraviť zdroj]

Kačica divá váži 700 až 1500 gramov. Jej dĺžka je približne 58 cm a jej rozpätie krídel až 95 cm a dokáže letieť maximálnou rýchlosťou 110 km za hodinu.

Operenie samčeka (káčer) je sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava je kovovo zelená a pod tým s bielym pruhom na krku, zobák je zelenožltý. Na zadnom okraji krídel sa nachádza kovovo modrý bielo lemovaný pás. Konce chvosta sú kučeravé. V časovom období medzi júlom a augustom je operenie samčeka zameniteľne podobné sfarbeniu samičky. Iba sfarbenie zobáka poskytuje rozpoznávací znak: naďalej značne žltý zobák samčeka a v protiklade tmavo sivý až hnedý zobák samičky.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kačica divá je najčastejšie a najďalej rozšírený druh kačice. Vyskytuje sa na celej severnej pologuli, od Európy cez Áziu až do Severnej Ameriky. Na Novom Zélande je dovezená a skrížená s domácou Anas superciliosa.

V mnohých mestách sa vyskytujú kačice divé, ktoré sú skrížené s kačicou domácou a vyznačujú sa odlišným sfarbením.

Výživa[upraviť | upraviť zdroj]

Potrava kačice divej pozostáva prevažne z rastlinných látok. Má rada semená, plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. K potravinovému spektru patrí ale aj hmyz, mäkkýše, larvy, malé raky, žubrienky, ikry, malé ryby, žaby, červíky, a dokonca myši. Na jeseň žerie aj žalude a iné orechy. Na kŕmnych miestach žerú príležitostne aj chlieb a kuchynský odpad.

Pri hľadaní potravy a v nebezpečenstve sa kačice ponárajú. Chvost pritom vyčnieva z vody. Zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou. Potrava sa tu zachytáva.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Káčatká

Obdobie párenia je na jar. Párenie prebieha podľa komplikovaného rituálu. Kačice divé si stavajú hniezdo z rastlín na brežnom násype. Samičky sedia na vajciach raz do roka. Na 7 až 11(výnimočne aj 20) vajciach sedí 25 až 28 dní. Tri dni pred vyliahnutím začína kačiatko pípať. S vaječným zubom (špicatý zub na konci zobáka) spraví dieru do vápennej škrupiny a keď sa dostane von, zostane vyčerpané ležať. Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať. V prvých hodinách života bežia za tým, koho vidia ako prvého. To je najčastejšie matka. Táto forma interakcie učenia a vrodeného správania je u druhov so starostlivosťou o mláďatá rozhodujúcou súčasťou rozmnožovacieho cyklu. Odlišuje sa predovšetkým dvoma zvláštnosťami od iných druhov učenia: po prvé – je nevratné a po druhé – učenie je obmedzené na citlivú fázu (kritickú periódu). Po ôsmich týždňoch vedia kačice lietať. Kačica dáva pozor na mláďatá 50 až 60 dní.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]