Kaštieľ svätej Žofie
Súradnice: 49° 04′ 50.96″ s.š., 19° 18′ 32.2″ v.d.
Kaštieľ svätej Žofie je neskororenesančný kaštieľ v Ružomberku z rokov 1397 – 1399.[1] Je jedným z najstarších písomne doložených kaštieľov na Slovensku a národná kultúrna pamiatka. Kaštieľ je situovaný na severovýchodnom okraji historického jadra mesta, na terénnej vyvýšenine pri sútoku riek Váh a Revúca a donedávna bol výraznou pohľadovou dominantou mesta.
Historický význam[upraviť | upraviť zdroj]
Staršie pramene uvádzajú, že sa tu pôvodne nachádzal kláštor rádu Dominikánok, čo časovo korešponduje s prvou dominikánskou misiou k Slovanom na severné Uhry za vlády Ondreja II., ktorá pokračovala z Košíc na stredné Slovensko okolo roku 1230. Prvá písomná zmienka o kaštieli však pochádza z roku 1397 kedy in castellum st. Sophiae, Žigmund Luxemburský podpísal rozšírenie výsad pre Nemeckú Ľupču.
Strategicky výhodne umiestnený kaštieľ nad sútokom dvoch riek a na križovatke diaľkových ciest (dnes európskeho významu E77 a E50) v sebe spájal obrannú, správnu, ale aj reprezentačnú funkciu. O význame kaštieľa v 17. storočí sa zmieňujú aj protokoly mesta Ružomberok o ubytovaných hosťoch likavských pánov. V kaštieli sa konali stoličné zhromaždenia, voľby (reštaurácie) ružomberských richtárov a mestského magistrátu, zasadal tu zemepanský súd a bola tu aj väznica. Po zbúraní hradu sa stal sídlom likavského panstva, po spojení likavského panstva v roku 1762 tu sídlila expozitúra spojeného panstva. Od roku 1876 do roku 1930 tu pôsobila sedria, okresný súd, štátne zastupiteľstvo a väznica, po roku 1848 zemepanský súd, daňový úrad, v rokoch 1871 – 1896 kasárne trenčianskeho honvédskeho pluku, medzi rokmi 1871 – 1880 židovská modlitebňa.
Kaštiel navštívilo alebo tu prebývalo mnoho osobností európskej aristokracie. Z kráľov to boli, Žigmund Luxemburský, Matej Korvín, Ľudovít II. Jagelovský, František Jozef I., sedmohradské kniežatá, Gabriel Bethlen a Žigmund Báthory. O rozvoj kaštieľa sa pričinili jeho významnejší vlastníci Ján Krušič a Ilešházyiovci, kedy v 16. a 17. storočí prestavali východné, južné krídlo, pristavali vežu a rôzne hospodárske objekty.
Opevnený kaštieľ tvoril komplex jednoposchodových a dvojposchodových vzájomne prepojených budov z rôznych časových úsekov od 14. do 19. storočia upravovaných v 20. storočí, zoskupených okolo nádvoria nepravidelného pôdorysu. V jeho priestore je doložené najstaršie osídlenie mesta. Sídlo administratívnej správy regiónu, ktoré patrilo k najvýznamnejším feudálnym stavbám Liptova. Najpríznačnejší architektonický výraz hlavného objektu dosiahol v 18. storočí, za Márie Terézie kedy bol niekoľko krát detailne zmapovaný.
Pôvod mena kaštieľa nieje jasne dokázaný. Faktom je, že je to jediná svetská stavba kaštieľa/zámku na Slovensku pomenovaného po svätom. Podľa archeologického výskumu, ktorý bol realizovaný v roku 2002 sa na nádvorí našli zvyšky sakrálnej stavby a cintorín. Názov mohlo preto prejsť z pôvodného kostola aj do názvu objektu kaštieľa. Niektorí historici uvádzajú, že pomenovanie mohol dať kaštieľu Žigmund Luxemburský alebo bol tak nazvaný až v 16. storočí.
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Kaštieľ bol koncom 20. storočia v dezolátnom stave, o postavenie hypermarketu prejavil záujem reťazec Ahold Retail Slovakia. Po dohode s mestom Ružomberok bola stavba rovnajúca sa prakticky zániku kaštieľa povolená. Torzo kaštieľa bolo súčasťou hypermarketu Hypernova. Pri asanácii kaštieľa, bolo sčasti odstránené aj prírodné návršie, na ktorom kaštieľ stál. Vzhľadom na dlhú históriu miesta došlo k likvidácii významných prírodných, historických a kultúrnych hodnôt.
Pri výstavbe hypermarketu v roku 2002 bola zbúraná asi 1/3 historickej časti na západnom krídle Kaštieľa. 2/3 objektu boli sanované a sčasti konzervované. V historickej časti malo byť kultúrne centrum alebo múzeum. K dokončeniu sa však investor nikdy nedostal a celý objekt schátral znovu.
V roku 2013 spoločnosť Ahold oznámila predaj svojho portfólia a hypermarkety vrátane ružomberského prešli pod firmy blízke J&T. Aj napriek zmene vlastníka hypermarket s potravinami nakoniec zatvorili koncom roku 2015. V roku 2016 – 2018 bol priestor prenajatý predajni Hobbi.
V roku 2022 vlastník začal opäť spracovávať koncept obnovy obchodného domu na retail centrum a v historickom objekte oznámil zámer vybudovať 19 bytových jednotiek.
Snahy o záchranu[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 2012 bol objekt kaštieľa niekoľkokrát ponúkaný mestu Ružomberok na predaj. Nestalo sa. V roku 2015 prišlo s myšlienkou rekonštrukcie existujúcej historickej časti občianske združenie ružomberská Žofia v zmysle zriadenia múzea papierenského a textilného priemyslu. Kaštieľ sa následne stal témou politických kampaní kandidátov na primátora v roku 2018 aj 2022. K serióznemu záujmu na kúpu objektu zo strany mesta však nakoniec nedošlo.
V roku 2023 sa skupina občanov v súvislostí s chystanými projektami ozvala a napísali list prezidentke Slovenskej republiky, kde na problém upozornili, s cieľom kaštieľ komplexne obnoviť.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ NKP [online]. Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- RUŽOMBEROK. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok III. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 68.
- Okres Ružomberok, Národné kultúrne pamiatky na Slovensku 1. vyd. 2008 str. 84-87
- Topographia Magni Regni Hungarie (1750), str. 113-117, IV Comitatus Liptoviensis, Joann Baptiste Pikker, Michael Bombardini
- Pevnôstka svätej Žofie v Ružomberku, Július Kurti
- 600 rokov z minulosti bývalého výsadného mesta Ružomberka 1318-1918, (1934) Ivan Houdek