Kaštieľ v Mošovciach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rokokovo-klasicistický kaštieľ v Mošovciach

Kaštieľ v Mošovciach postavený v druhej polovici 18. storočia šľachtickou rodinou Révaiovcov v rokokovo-klasicistickom slohu, je jednou z najzaujímavejších a najkrajších historických pamiatok regióna Turiec.

Nový kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér kaštieľa

Budova kaštieľa bola pôvodne dvojpodlažná s obdĺžnikovým pôdorysom. Stavba má blokový charakter a je situovaná na okraji rozsiahleho parku. Čelnou fasádou tvorí okraj obdĺžnikového námestia, kde má z architektonického hľadiska nesporne dominantné postavenie. Vzhľadom na využitie priestoru sú vstupné časti prízemia riešené pomerne vo veľkolepom štýle. Na vstupnú chodbu sú napojené ostatné priestory. Objekt je sčasti podpivničený. V pivničných priestoroch sa nachádza 9 m hlboká studňa. Široké drevené schodisko zabezpečuje prístup na poschodie. Miestnosti prízemia majú jednoduché klenby bez výraznejších ornamentov. Výnimku tvorí miestnosť tzv. „pisárne“, kde sa na strope nachádza plastický motív korešpondujúci s účelom priestoru: zapečatená obálka a štyri srdcia. Podľa povesti práve tu vznikali grófkine zamilované listy… Väčšina miestností na poschodí má rovné stropy. Reprezentatívny charakter má sála so zachovanou rokokovo-klasicistickou pecou. V kaštieli nájdeme pôvodné dvere a na oknách prízemia rokokovo-klasicistické kované mreže.

Po roku 1945 slúžil kaštieľ na školské účely: Najprv tu bol Štátny detský domov pre vojnové siroty, v hospodárskej časti materská škola, neskôr osobitná škola internátna, po nej tu začalo fungovať Poľnohospodárske odborné učilište. V prvej polovici 90. rokov 20. storočia objekt kúpila od obce Slovenská filmová tvorba Bratislava, ktorá ho po rekonštrukcii využívala na rekreačné účely.

V noci 14. februára 1963 sa od horiacich sadzí v jednom z komínov vznietila šindľová strecha kaštieľa, vyrobená z červeného smreka. Aj napriek nasadeniu 14 hasičských zborov siahali plamene do výšky 20 m a v celej obci bolo možné pri ich svetle čítať noviny. Pri požiari, ktorý spôsobil škody za 160.000-Kčs celá strecha zhorela, našťastie sa ju však neskôr podarilo obnoviť.

Hospodársky dvor

Atraktívne interiéry tejto historickej stavby využili v minulých rokoch niekoľkokrát filmári. Naposledy sa tu nakrúcala sága o turčianskych zemanoch Alžbetin dvor. Po opätovnej rekonštrukcii a adaptácii sa kaštieľ koncom 90. rokov 20. storočia a na začiatku 21. storočia využíval ako hotel. V súčasnosti sa opäť pripravuje na otvorenie.

V blízkosti kaštieľa sa nachádzali hospodárske budovy z prvej polovice 19. storočia, ktoré boli umiestnené na veľkej ploche dvora v tvare písmena U. Pôvodne v nich boli uložené kočiare, neskôr autá baróna Révaia. Po druhej svetovej vojne sa stali domovom pre poľnohospodárske mechanizmy miestneho družstva. V roku 2005 boli asanované.

Starý kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Starý kaštieľ v Mošovciach

Starý kaštieľ, ktorý sa nachádzal v severnom rohu rozsiahleho mošovského námestia, bol asanovaný v roku 1952. Kedy a za akých okolností vznikol, kto bol jeho staviteľom, zatiaľ nevieme. Je pravdepodobné, že bol veľmi starý, pretože, keď ho v roku 1760 zničil požiar, barón Jozef Révai ho nedal opraviť, ale rozhodol sa postaviť si nový kaštieľ. Keď si Révaiovci postavili nový kaštieľ, dali údajne poschodie ich starého sídla rozobrať, pretože si vraj sluhovia nezaslúžili bývať v ich panských komnatách. Podľa hrúbky zachovaného múru možno usudzovať, že jeho funkciou bolo niesť o čosi viac ako len strechu.

Stará zemianska kúria[upraviť | upraviť zdroj]

Neogotická kaplnka

Okrem Révaiovcov bývala v Mošovciach kedysi aj iná šľachtická rodina – rodina zemanov Rakšánskovcov. V 15. storočí už pravdepodobne na mieste dnešného supermarketu stála ich kúria. Na sklonku 19. storočia sa v nej nachádzala židovská škola. Poslednými majiteľmi boli Révaiovci, ktorí už kúriu nepotrebovali, začiatkom 20. storočia ju nechali zbúrať a na jej mieste vyčlenili zeleninové záhradky pre svoje služobníctvo.

Kaštieľsky park[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mošovský park

Zvláštnu pozornosť si zasluhuje anglický park, ktorý je od druhej polovice 18. storočia neodmysliteľnou súčasťou Mošoviec a patrí medzi najväčšie parky na strednom Slovensku. Jeho súčasťou je aj neogotická kaplnka, záhradný pavilón a dnes už neexistujúci secesný skleník.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BEŇOVSKÝ, J. a kol.: Mošovce v premenách času. Martin: Osveta, 1984. 304 s.
  • LIPPAN, M. a kol.: Mošovce. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. 405 s.
  • REŤKOVSKÝ, P.: Turistický sprievodca po mošovských pamätihodnostiach. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2004. 36 s., ISBN 80-969156-0-6
  • TATÁR, J.: Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnej mozaike. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2003. 124 s., ISBN 80-968976-0-8
  • TATÁR, J.: Živý poklad (Povesti z Mošoviec). Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 1994. 64 s. ISBN 80-967232-0-0