Kalenie

Z Wikipédie

Kalenie je zohriatie ocele na austenitovú teplotu (niečo nad 700°C), kde sa podrží až do úplnej premeny na austenit a následné prudké ochladenie (600°C/s) na martenzitickú teplotu. Obidve teploty sa môžu meniť podla obsahu uhlíka v oceli.

V súčasnosti sa používa aj indukčné kalenie. Tu sa oceľ zahrieva vírivými prúdmi z cievky (miesto jadra má kalený obrobok) a následne ochladzuje olejom alebo vodou. Podla frekvencie vírivých prúdov sa dá presne definovať kaliaca hĺbka.

[upraviť] Použitie

Kalením sa zvyčajne dosahuje zvýšenie tvrdosti a pevnosti v ťahu, ale znižuje sa ťažnosť a húževnatosť.

Kombinované býva s popúšťaním. Martenzitické štruktúry majú vysoké vnútorné napätia a tie oslabujú materiál a výrobok nie je potom taký húževnatý.

Pri kalení treba dávať pozor nato, že žeravá oceľ zväčší objem ale po zakalení sa k pôvodnému objemu už celkom nevráti. Pri nerovnomernom kalení sa môže obrobok výrazne zdeformovať.

Pri ochladzovaní treba zabezpečiť plynulé prúdenie chladiaceho média zdola nahor, preto treba obrobok do chladiacej kvapaliny strčiť dlhšou stranou nadol, napr. hriadeľ zvislo po osi. Najhorší spôsob ako kaliť, je napr. ponoriť obrobok naležato do plytkej vaničky.

[upraviť] Teória

Pri prudkom ochladení nestihnú komponenty materiálu dosiahnuť rovnovážny stav. Pri kalní austenitu dochádza k preklopení kockovej plošne centrovanej mriežky do priestorovo centrovanej martenzitickej.