Kalmyčtina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kalmyčtina
(Хальмг келн)
Štáty Russia Rusko
Región Kalmycko
Počet hovoriacich 80 546 (2010)[1] – 152 650[2] – 499 000[3]
Poradie nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia altajské jazyky
Písmo cyrilika
todo bičig (jasné písmo)
Postavenie
Úradný jazyk Kalmykia Kalmycko (republika Ruskej federácie)
Jazykové kódy
ISO 639-2 xal
ISO 639-3 xal
Wikipédia
Adresa xal.wikipedia.org
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál
Rozšírenie mongolských jazykov, kalmyčtina ako jediná z nich v Európe.

Kalymčtina (Хальмг келн) je západomongolský jazyk, ktorým hovoria Kalmyci, žijúci v Rusku. Okrem písma je prakticky totožný s jazykom Ojratov – ojratčinou, žijúcich v západnom Mongolsku a západnej Číne. Je materinským jazykom pre 500 000 ľudí (vrátane Ojratov).

Kalmyčtina je jediným predstaviteľom mongolských jazykov na európskom území. UNESCO uvádza kalmyčtinu na zozname jazykov ohrozených vyhynutím. 84.1 % Kalmykov hovorí aj po rusky.[2]

Dialekty[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdiely medzi dialektmi sú zanedbateľné, ako u každého kočovného národa.

Dialekt (zdroj tabuľky:[2]) Poznámky
torgutský (torgutské, chošutské a eľutské nárečie) dialekt pôvodných kmeňových jazykov Torgutov, Chošutov a Eľutov, ktoré sa vyrovnali na jeden, ale v Čine všetky tri prežívajú
derbetský (orenburské, kalmacké nárečie) dialekt Derbetov, ktorí boli vyhnaní za Ural, odkiaľ sa ich väčšina vrátila do Kalmycka

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Kalymčtina patrí k mongolskej vetve altajskej jazykovej rodiny. Svojimi gramatickými funkciami sa kalmyčtina zaraďuje k aglutinačným jazykom; používa predovšetkým prípony. Vyznačuje sa samohláskovou harmóniou. Jej typickými gramatickými javmi sú:

Kalymčtina má 18 samohlások, ktoré sa odlišujú dĺžkou (krátke a dlhé a, ä, e, i, o, ö, u, ü, y). Dlhé samohlásky sa zapisujú zdvojením grafémy. Hláska y bola zaradená do kalmyckého fonémového systému pomerne nedávno. Samohlásky sa na začiatku slova vyslovujú s hláskou j.

Spoluhlások má kalmyčtina 27 (b, c, č, d, ď, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, m, n, ņ, p, r, s, š, šč, t, ť, v, z, ž), pričom 3 sú nepôvodné a používajú sa v slovách prebratých z ruštiny (f, šč, ž). V niektorých kombináciách sú spoluhlásky slabikotvorné.

Na vývoj kalmyčtiny mali určitý vplyv turkické, ugorské a tunguzské jazyky. Od mongolčiny sa odlišuje najmä:

Písmo[upraviť | upraviť zdroj]

Fragment prekladu Nového zákona napísaný písmom todo bičig.

Prvé kalmycké písomnosti boli napísané písmom todo-bičig (jasné písmo), ktoré vytvoril v 17. storočí mních Zaja Pandita na základe staromongolského písma. Písmo sa medzi Kalmykmi a Ojratmi značne rozšírilo. V Kalmycku sa používalo do r. 1924, Ojratia ho používajú dodnes.

V januári 1924 bola zavedená kalmycká abeceda na základe azbuky, pričom boli doplnené niektoré znaky. Abeceda bola v dvadsiatych rokoch niekoľkokrát reformovaná a používala sa do r. 1930. V r. 1930 bola abeceda prevedená do latinky, pričom boli zachované niektoré znaky doplnené predchádzajúcimi reformami. V r. 1938 bola abeceda znovu prevedená na základ azbuky a do súčasného stavu bola upravená v r. 1941.

Azbuka Latinka Azbuka IPA slovenský
prepis
Prepis
BGN/PCGN
od 1941 1938 – 41 1931 – 38 1930 – 31 1928 – 30 1926 – 28 1924 – 26
А а А а А а a a a
Ə ə Ä ä Ə ə Я я D d Ä ä ə ä ä
Б б B b Б б p, b b
В в V v В в w, v v, w
Г г G g Г г ɡ,ɡʲ,ɢ g g
Һ һ Гъ гъ H һ Г г Һ һ Г г ɣ h gh
Д д D d Д д t, d d
Е е - Е е je je ye
Ё ё - - jo yo
Ж ж - - Ж ж ʧ ž zh
Җ җ Дж дж Ƶ ƶ Жж Дж дж Ӝ ӝ dzh, j
З з Z z З з ʦ z (d)z
И и I i И и i i i
Й й J j Й й j j y
К к K k К к (k), () k k
Л л L l Л л ɮ,ɮʲ l l
М м M m М м m, m m
Н н N n Н н n, n n
Ң ң Нъ нъ N̡ n̡ Нг нг Ң ң ŋ ng ng
О о О о О о ɔ o o
Ө ө Ö ö Ө ө Э э V v Ö ö o ö ö
П п P p П п (), (pʰʲ) p p
Р р R r Р р r, r r
С с S s С с s s s
Т т T t Т т ,tʰʲ t t
У у U u У у ʊ u u
Ү ү Ӱ ӱ Y y Ю ю Ӱ ӱ u ü ü
Ф ф F f Ф ф (f) f f
Х х Х х Х х x, ch h
Ц ц C c Ç ç Ц ц ʦʰ c ts
Ч ч Ç ç C c Ч ч ʧʰ č ch
Ш ш Ş ş Ш ш ʃ š sh
Щ щ - Щ щ () šč shch
Ы ы - Ы ы i y y
Ь ь Ь ь Ь ь ʲ j, ' '
Э э Е е - Э э e e e
Ю ю - - Ю ю ju yu
Я я - - Я я ja ja ya

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. (po rusky) Перепись-2010
  2. a b c Mruškovič, Viliam, Europa linguarum nationumque = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. 1 vyd., s. 431, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin, 2008, ISBN 978-80-7090-858-7
  3. (po anglicky) Ethnologue, ethnologue.com

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kalmyk Oirat na anglickej Wikipédii a Kalmyčtina na českej Wikipédii.

Mruškovič, Viliam, Europa linguarum nationumque = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. 1 vyd., s. 431, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin, 2008, ISBN 978-80-7090-858-7

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • МУНИЕВ, Б. Д.. Калмыцко-русский словарь [online]. Moskva : 1977, [cit. 2012-06-13]. Dostupné online. (rus)
  • Малый русско-калмыцкий онлайн словарь [online]. 2003, [cit. 2012-06-13]. Dostupné online. (rus)