Kampa

Kampa je umelý ostrov, ktorý leží v Prahe v rieke Vltava, neďaleko Malostranského nábrežia v mestskej časti Malá Strana, Praha 1. Rozloha ostrova je 5,2 ha.^[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kampa je ostrov, ktorý oddeľuje od Malej Strany vodné rameno Čertovka (od roku 1585, kedy bola umelo vytvorená, sa jej hovorilo Rožmberská podľa Viléma z Rožmberku, ktorý tu vlastnil pozemky; meno Čertovka dostala až na konci 19. storočia podľa domu U sedmi čertů), a od Smíchova ju oddeľuje ulica Říční. Ostrov nadobudol pevné brehy až po roku 1600.

Severná časť Kampy je zastavaná obytnými domami a vedie cez ňu Karlov most, južná časť ostrova má parkovú úpravu. Podľa rebríčka cestovateľského portálu VirtualTourist je to „druhý najkrajší mestský ostrov sveta“.^[2]^[3]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie zmienky o Kampe sú z roku 1169^[4] a nachádzajú sa v zakladacej listine kostola Maltézskeho rádu z obdobia českého kráľa Vladislava II. Pôvodne sa tomuto miestu hovorilo len Ostrov, názov Kampa získalo až v roku 1770. Pôvod názvu je dodnes neznámy, niekedy sa odvodzuje od mena jedného z vlastníkov domu na tomto ostrove, Tychona Gansgeba z Kampy, ktorý býval na Ostrove – Kampe v 17. storočí, inokedy z latinského slova campus – pole, planina, alebo z českého slova zákampí – tienisté miesto.

V minulosti tu boli najmä záhrady a už v 14. storočí sa tu nachádzali mlyny, ktoré sa od 15. storočia nazývajú Sovovy (alebo tiež neskôr známe ako Odkolkovské). Domy tu začali vyrastať až v 16. storočí, zrejme vďaka rozširujúcej sa stavebnej činnosti na Malej Strane. Ako prvé tu vyrástli mlyny s mlynskými záhradami, neskôr šľachtické záhrady. Dnes tu ešte stále môžeme nájsť pôvodné záhrady alebo pripomienky na ne, napr. Michnovská záhrada (bola súčasťou Michnovského paláca na Újezde), Odkolkovská záhrada (primknutá k Sovovým mlynom, ktoré v 19. storočí vlastnila pekárenská rodina Odkolkových), hneď vedľa nej je Kaiserštejnská záhrada (tiahne sa okolo dnešného Lichtenštejnského paláca až k domčeku J. Dobrovského), ktorá bola preslávená svojimi záhonmi karafiátov, a za ňou tiež Nostická záhrada, založená v roku 1765 vedľa Nostického paláca. Dnešné sady s rozlohou 2,65 ha vznikli spojením týchto záhrad. V 50. rokoch boli odstránené múry a ploty jednotlivých záhrad a urovnaný terén, z pôvodných zanedbaných porastov zostali len niektoré významné stromy. Do dnešnej podoby bol park upravený v rokoch 1947 – 1948.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V domčeku, ktorý kedysi patril J. Dobrovskému, bývali aj ďalšie známe osobnosti – akademik Zdeněk Wirth, herec a spisovateľ Jan Werich či Vladimír Holan (pred domom stojí socha J. Dobrovského a na dome sú umiestnené busty J. Wericha i Z. Wirtha)
Na Kampe žili aj ďalšie osobnosti – Adolf Kašpar, Alois Mrštík, Karel Matěj Čapek – Chod, Eduard Kohout, Jiří Trnka či Jiří Voskovec
Od roku 1599 sa na Kampe až dodnes konajú preslávené hrnčiarske trhy
Veľké mlynské koleso, ktoré sa točí na Čertovke, pochádza z Veľkopřevorského mlyna, ktorý tu postavili pred rokom 1400
Na okraji Kampy na Velkopřevorskom námestí je pomaľovaný tzv. Lennonov múr (Lennonova zeď), kam každoročne 8. decembra prichádzajú mladí ľudia v deň jeho tragického úmrtia zapáliť sviečky a uctiť si jeho pamiatku