Kanelúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Časť kanelovaného drieku a hlavice iónskeho stĺpa

Kanelúra (z lat. canalis – žľab) je jednotlivý zvislý žliabok drieku stĺpa alebo pilastra alebo súhrn takýchto žliabkov (tento súhrn sa nazýva aj kanelovanie, kanelácia alebo žliabkovanie). Mávajú rôzne profily[1].

Stĺp alebo pilaster pokrytý kanelúrami sa označuje ako kanelovaný stĺp alebo kanelovaný pilaster. Kanelovanie/žliabkovanie stĺpov sa objavilo v egyptskej starovekej a v perzskej architektúre. Najhojnejšie sa však kanelúry používali v klasickej rádovej architektúre, kde sú kanelúrami pokryté drieky stĺpov veľmi často, a predovšetkým v antickom Grécku a Ríme prakticky vždy.

Kanelúry dórskych stĺpov sú pomerne ploché, je jich 16 – 22 a stretávajú sa v ostrých hrankách. Kanelúry iónskych stĺpov bývajú hlbšie, je ich 20 – 24 a leží medzi nimi zvislý pásik. Podobne sú riešené i kanelúry korintských stĺpov, kde bývajú, predovšetkým v Rímskej architektúre, do spodných častí kanelúr vsunuté navyše ešte oblé prúty. V gotickej architektúre sa kanelúry používali najmä na ostenia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Akademický slovník cizích slov, Academia Praha. [online]. SPN, 2005, [cit. 2009-09-01]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kanelura na českej Wikipédii.