Kapitalizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kapitalizmus bežne označuje ekonomický systém založený na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov a súťaži súkromných podnikov na trhu, a (sekundárne) tiež veľkej individuálnej podnikavosti, snahe o dosiahnutie zisku a systematickom reinvestovaní zisku.

Kapitalizmus verzus trhové hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pri tejto definícii kapitalizmu je mierny rozdiel medzi kapitalizmom a trhovým hospodárstvom. Kapitalizmus zahŕňa aj faktor súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, zatiaľ čo trhové hospodárstvo je podľa definície založené („len“) na trhu. Opakom kapitalizmu je teda čisto technicky napr. socializmus (spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov), kým opakom trhového hospodárstva je plánovaná ekonomika.

Iné definície[upraviť | upraviť zdroj]

Iná, všeobecnejšia definícia znie, že je to spoločenský a ekonomický systém založený na princípe ekonomickej efektívnosti (preferencii ekonomických výsledkov) využitia zdrojov. Tu sa často chápe ako identický s trhovým hospodárstvom, pretože slobodný trh je jediná známa cesta, ako tento cieľ dosiahnuť.

Tiež sa niekedy rozlišuje medzi kapitalizmom ako ekonomickým systémom a kapitalizmom ako spoločenským systémom (kapitalizmus ako spoločenské zriadenie, ktorého základnou charakteristikou je trhový mechanizmus v hospodárstve).

Charakteristika kapitalistickej ekonomiky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi základné vlastnosti kapitalizmu patria súkromné vlastníctvo a voľný trh.

Súkromné vlastníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristikou novovekých a moderných kapitalistických štátov je inštitúcia vlády zákona pri zakladaní a ochrane vlastníckych práv. Súkromné vlastníctvo bolo výsadou právneho systému už v starovekom Ríme, no jeho ochrana bola problematická. Silné súkromné vlastníctvo a existencia právneho systému umožnili:

a) väčšiu nezávislosť
b) jasne a preukázateľne ochránené vlastníctvo
c) štandardizáciu a integráciu vlastníckych práv a informácií o nich v krajine ako celku
d) zvýšenie dôvery z dôvodu väčšej istoty postihnutia podvodov v ekonomických transakciách
e) poistenie rizika
f) väčšiu dostupnosť úverov a množstvo ďalších vymožeností, ktoré umožnili dovtedy nevídaný ekonomický rast

Voľný trh[upraviť | upraviť zdroj]

Tento pojem, kde všetky ekonomické rozhodnutia vrátane pohybu peňazí, tovarov a služieb sa odohrávajú na základe slobodných rozhodnutí ich vlastníka bez donucovacej sily štátu či kohokoľvek iného, je bežne považovaný za základnú vlastnosť kapitalizmu. Tieto aktivity vznikajú ako spontánne necentralizované rozhodnutia jedincov pri slobodnom obchodovaní, dohodovaní, spolupráci a vzájomnom súťažení. Štát má v tomto kontexte ochrannú a dozornú úlohu nad dodržiavaním práv.

Ideológia a prax[upraviť | upraviť zdroj]

Kapitalizmus sa vo svojej ideálnej podobe nazýva laissez-faire kapitalizmom, ktorý predstavuje politicko-ekonomický systém s konzistentným a komplexným filozoficko-etickým jadrom. Kapitalizmus je tak chápaný ako jediný morálny spoločenský systém, pozri filozofiu objektivizmu Ayn Randovej či rakúskej školy. V praxi však nebol tento ideálny stav nikdy dosiahnutý a prevažujú zmiešané ekonomiky.

Hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]

Liberálni ekonómovia zdôrazňujú z tejto definície faktor trhu a iniciatívy jednotlivca a kapitalizmus chvália pre jeho efektívnosť vyplývajúcu z týchto faktorov.

Marxisti zdôrazňujú faktor súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, z ktorého - podľa nich - vyplýva rozdelenie spoločnosti na dve proti sebe stojace triedy: buržoázia (vlastníci výrobných prostriedkov) a proletariát (ostatní), a kapitalizmus kritizujú pre jeho neefektívnosť, ktorá vraj vyplýva z vykorisťovania proletariátu buržoáziou a odcudzenia.

Sociálni demokrati majú ku kapitalizmu umiernený postoj - snažia sa odstrániť jeho údajné negatíva štátnymi zásahmi do ekonomiky.

Názory na kapitalizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Scrutona je kapitalizmus ekonomické usporiadanie definované prevládajúcou existenciou kapitálu a námezdnej práce. Kapitál tvorí nahromadené prostriedky v rukách súkromných (t. j. neštátnych) majiteľov, ku ktorým patria korporácie a akciové spoločnosti. Námezdná práca je činnosť pracujúcich, ktorí vymieňajú svoje odpracované hodiny za mzdu platenú zo zásob kapitálu. Kapitalista nedostáva mzdu, ale zisk, a to tak, že na trhu realizuje hodnotu vyrobeného tovaru. Kapitalizmus je založený na súkromnom vlastníctve a deľbe práce. Nevedie nevyhnutne k továrenskej výrobe, možno však tvrdiť, že ju podporuje.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.