Kapitulácia Bredy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kapitulácia Bredy
De overgave van breda Velazquez.jpg
Iné názvy
V pôvodnom jazyku La rendición de Breda
Ďalšie názvy Odovzdávanie kľúčov od pevnosti Breda
Základné informácie
Autor Diego Rodríguez de Silva y Velázquez
Rok 1634 - 1635
Technika olej na plátne
Rozmery 307 × 367 cm
Galéria Museo del Prado
Madrid, Španielsko
Ďalšie odkazy
Commons Kapitulácia Bredy

Kapitulácia Bredy alebo Odovzdávanie kľúčov od pevnosti Breda (špan. La rendición de Breda; iné názvy: Kopije - šp. Las Lanzas alebo El Cuadro de las Lanzas) je názov obrazu španielskeho maliara Diega Velázqueza z rokov 1634 - 1635.

Keď v roku 1631 začali neďaleko Madridu stavať kráľovský palác Buen Retiro uvažovalo sa i o výzdobe jeho miestností. Tá mala byť poňatá v duchu velebenia úspechov španielskej koruny. Návrhom výzdoby Trónnej siene bol poverený dvorný, vtedy tridsaťjedenročný maliar, Diego Velázquez. Po dokončení výstavby siene na steny umiestnili dvanásť plátien s historickou tematikou. Autorom jedného z nich - Kapitulácia Bredy - bol sám Velázquez.

Na obraze umelec zvečnil historickú udalosť, ktorá sa odohrala v roku 1625. Obraz zachytáva jedno z mála bojových víťazstiev, ktoré Španielsko dosiahlo za úpadku svojej moci v 17. storočí. Vďaka tomu toto dielo vzbudilo v krajine mimoriadny ohlas. Po niekoľkomesačnej obrane neodolala holandská pohraničná pevnosť Breda španielskemu obliehaniu a kapitulovala. Akt odovzdávania kľúčov od mesta je námetom obrazu.

Velázquez sa majstrovsky zhostil zdokumentovania tejto udalosti, pričom v jeho podaní prevládol ľudský rozmer nad jednoduchým zachytením podriadenia sa porazeného víťazovi. V centre obrazu stoja proti sebe dvaja muži: vľavo oranžský princ Móric Nassauský, s klobúkom v jednej ruke a s kľúčmi od mesta v druhej, v úctivom predklone, pripravený pokľaknúť na pravé koleno pred španielskym generálom Ambrogiom Spinolom.

Obraz nevyžaruje bojovú ani víťaznú atmosféru, naopak, na diváka pôsobí veľmi uvoľnene až zmierujúco. Napriek víťazstvu španielskych zbraní ich veliteľ neprejavuje svoju nadradenosť, aká by sa od víťazného vojvodcu očakávala. Naopak, priateľským položením ruky na princovo plece a s úsmevom na perách dáva najavo svoj súcit. Z jeho strany ide o veľmi vznešený výjav: sám sa predkláňa a pohybom ruky bráni Nassauskému, aby pred ním pokľakol. Súveký opis diela to načrtol veľmi výstižne: „Spinola zdraví a objíma veliteľa s priateľským pohľadom a ešte priateľskejšími slovami, chváliac jeho udatnosť a húževnatosť.“[1]

V generálovom geste sa zračí mimoriadna šľachetnosť, s ktorou pristupuje k porazenému nie ako k nepriateľovi, ale ako k človeku, ktorému treba prejaviť účasť v nešťastí.[1]

Napriek tejto ústrednej téme obrazu je očividné autorovo majstrovské zobrazenie dvoch proti sebe stojacich armád. Napravo víťazní Španieli so vztýčenými kopijami v pevnom, uzavretom šíku vyjadrujúcom silu ich vojska. Naľavo, za Móricom Nassauským stoja jeho vojaci v uvoľnenejšej póze. Pozornosť diváka upúta postava mladíka vľavo, v krátkom bielom kabáte. So smútkom v očiach odvracia zrak od hlavných účastníkov deja, dojatý udalosťou, ktorej svedkom sa práve stal. Obe skupiny vojakov sú pravou galériou portrétov, skutočných i imaginárnych.

Pozadie scény dotvára krajina, z ktorej je zrejmé miesto deja. Maliar ju prebral z jednej flámskej maľby zobrazujúcej dobytie Bredy.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b G.Eckardt: Diego Velázquez. Bratislava, Tatran 1987, s. 36
  2. G.Eckardt: Diego Velázquez. Bratislava, Tatran 1987, s. 34

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]