Kaprotvaré

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kaprotvaré alebo kapry (lat. Cypriniformes) sú rad zo skupiny Neopterygii.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ako takmer všetky ryby zo skupiny Ostariophysi majú Weberov aparát – pozmenené stavce tvoriace sústavu pohyblivých kostičiek prenášajúcu zvuk rozochievajúci plávací mechúr do vnútroného ucha. Charakteristický znak kaprov je premena posledného žiabrového oblúka na pažerákové zuby (zuby často majú na pažerákových kostiach) a premena hornej čeľuste na vysúvateľné ústa s citlivými fúzikmi. Čeľuste majú bezzubé. Plávací mechúr je spojený s črevom prostredníctvom tzv. ductus pneumaticus. Takmer všetky druhy majú v chrbtovej a prsných plutvách tvrdé tŕne s pílkovitým okrajom.

Zvyčajne sa živia detritom alebo malými živočíchmi a rastlinami, ktoré vyhľadávajú v sedimentoch dna. Niektoré druhy sú dravé.

Druhovo najbohatšie zastúpenie majú v juhovýchodnej Ázii, nasleduje Afrika, Severná Amerika a Európa. V Južnej Amerike sú namiesto nich characidotvaré (Characiformes).

Maximálna dĺžka 2 metre, spravidla sú to ale malé ryby.

Najpočetnejšia čeľaď sú kaprovité (Cyprinidae).

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Kaprotvaré:

  • nadčeľaď Cyprinoidea
    • čeľaď kaprovité (Cyprinidae)
    • čeľaď Psilorhynchidae – zaraďované aj ako počeľaď Cyprinidae
  • nadčeľaď Cobioidea

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]