Karel Absolon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Karel Absolon
Karel Absolon
moravský krasový bádateľ a jedna z veľkých postáv európskej archeológie prvej polovice 20. storočia

Narodenie 16. jún 1877
Boskovice
Úmrtie 6. október 1960 (83 rokov)
Brno

Prof. Dr. Karel Absolon (* 16. jún 1877, Boskovice – † 6. október 1960, Brno) bol český archeológ, geograf, paleoantropológ a zoológ.[1] Jedna z veľkých postáv európskej archeológie prvej polovice 20. storočia a vnuk Jindřicha Wankela.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolutóriu klasického gymnázia v Brne vyštudoval v Prahe zoológiu a roku 1907 sa habilitoval na súkromného docenta fyzického zemepisu. Už od konca 19. storočia sa venoval prieskumu Sloupských jaskýň a zberu jaskynného hmyzu.
Roku 1907 nastúpil ako kustód zoologických zbierok do Moravského múzea v Brne.[1]
Paleolitom sa začal zaoberať až od roku 1918, keď vo svojom oddelení usporiadal zakúpené zbierky M. Kříže a K. J. Mašky. Rozhodujúcim podnetom bol list Viedeňského profesora J. Bayera, upozorňujúci na Freisingove úspešné sondáže v doposiaľ nedotknutých Dolních Věstonicích. Absolon okamžite pochopil možnosť zavŕšiť slávne objavy svojich predchodcov a dobyť si svetové meno. Ďalších 15 rokov na tomto programe systematicky pracoval – získaval subvencie na výskum, organizoval zájazdy novinárov, získaval sponzorov expozície Anthropos na brnenskom výstavisku. Svoj výskumy popularizoval početnými prednáškami, účasťou na mnohých kongresoch a bohato ilustrovanými článkami v najrozšírenejšom spoločenskom časopise The Illustrated London News.

Ku svojim päťdesiatinám získal roku 1927 na Karlovej univerzite kreslo „bezplatného riadneho profesora pre odbor geografie, paleoantropológie a zoogeografie“. Medzi rokmi 1925 a 1930 nechal paralelne s Věstonicami skúmať jaskyňu Pekárnu, ale pretože veľa cestoval a súčasne organizoval objavné práce v okolí Macochy (sprístupnenej roku 1933 „vodnou cestou“ na podzemnej Punkve), navštevoval svoje vykopávky len zriedka. V Dolních Věstoniciach ho de facto prevádzali jeho laborant Emanuel Dania, v Pekárni nemecký učiteľ Rudolf Czižek.

Z paleolitických lokalít sa zaujímal ešte o Ondratice a Otaslavice (hlavne o tzv. gigantolity). V Predmostí, ničenom tehliarňami, občas zorganizoval záchranné akcie a výkupy nálezov od miestnych robotníkov. V záujme komplexného výskumu moravského paleolitu zhromaždil niekoľko špecialistov rôznych odborov (archeológa J. Skutila, geológa K. Zapletala a paleontológa A. Stehlíka). Spoločne zostavili prvú interdisciplinárnu „správu čs. subkomisie“ pre výskum fosílneho človeka, pod ktorej hlavičkou potom publikoval výskumy. Svoje názory presadzoval s neochvejnou istotou a intoleranciou: starý paleolit u nás neexistoval, zo stredného len tzv. šipkien, keď neandertálci zostúpili pod tlakom nastupujúceho posledného zaľadnenia z Álp do nížin. Najstaršie súvislé osídlenie možno zhrnúť do kremencového „preaurignaciénu“, ktorý prišiel z východu a pokračoval tzv. „vyvinutým aurignaciénom“, tj. kultúrou lovcov mamutov (dnes gravettién). Podobne nerozpoznával na našom území žiadny mezolit, miesto neho u nás predpokladal hiát, doložený sintrovou vrstvou v Pekárni; tamojší profil prehlásil za „klasický“. Zo zahraničných bádateľov kritizoval toto poňatie hlavne L. Zotz, zatiaľčo českí archeológovia sa s ním rozlúčili v tichosti.

Absolonov najväčší cieľ – vybudovanie vedeckého ústavu Anthropos pre výskum pleistocénneho človeka – sa nepodarilo realizovať ani za prvej republiky (4. novembra 1938 bol penzionovaný), ani za protektorátu, kedy mu druhé (už ríšskonemecké) vedenie MZM prestalo venovať pozornosť. Po vojne sa už k svojim projektom nedostal, ale vo svojom byte na Všetičkovej ulici ochotne prijímal mladých adeptov speleológie a archeológie, napr. J. Jelínka a K. Valocha. Na základe svojich 10 balkánskych výprav z rokov 19081922 písal rozsiahle kompendiá juhoslovanskej krasológie a biospeleológie, ktorých vydania sa mohol dočkať len ťažko. Univerzitné vzdelanie v odbore archeológie Absolonovi chýbalo, ale veľká pracovitosť, organizačné schopnosti a propagačný talent spôsobili, že jeho meno dodnes vyvoláva predstavu veľkých archeologických a speleologických objavov. Obrovská knižnica, ktorú zhromažďoval po celý život, je dnes uložená v jeho pamätníku v Ústave Anthropos Moravského zemského múzea v Brne.

Najvýznamnejšie objavy[upraviť | upraviť zdroj]

Publikácie (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Výzkum stanice lovců mamutů v Dolních Věstonicích (1938) [1]
  • Přehistorický výzkum jeskyně Býčí skály (1945) [1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 30.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Absolon na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]