Karelská šija

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa Karelskej šije. Zobrazené sú významné mestá, súčasná fínsko-ruská hranica na severozápade a ďalej na juhu hranica spred Zimnej vojny.

Karelská šija je pruh zeme rozkladajúci sa medzi Ladožským jazerom a Fínskym zálivom. Ide o jednu z najvýznamejších častí tzv. Karélie. Najdôležitejším mestom tohoto územia je prístav Vyborg (fínsky ekvivalnet je Viipuri) ležiaci pri západných hraniciach oblasti. V histórii bola Karelská šija nárazníkovým pásmom medzi Švédskom a Ruskom, neskôr sa stala neoddeliteľnou súčasťou autonómneho Fínskeho veľkovojvodstva začleneného do Impéria ruských cárov a po jeho osamostatnení v roku 1917 bola súčasťou Fínska.

Karelská šija vždy predstavovala hlavnú prístupovú cestu do vnútra Fínska (najmä potom tzv. Viipurská brána) a preto bola hlavným bojiskom počas rusko-švédskych vojen, kedy ešte Fínsko patrilo ku Švédsku. V 20. storočí sa potom stala bojiskom v rusko-fínskych vojnách. V rokoch 1918 – 1920 sa tu stretávali sily bielych Fínov s intervenčnými silami ruských boľševikov, ktoré najskôr plánovali podporiť svojich súdruhov v celom Fínsku a po krachu tejto idey sa aspoň pokúšali (neúspešne) ovládnuť Viipuri a odtrhnúť ho od Fínska. Karelská šija zostala Fínsku a to na nej v dvadsiatych a tridsiatych rokoch vybudovalo systém opevnení známy ako Mannerheimova línia.

Na Karelskej šiji sa odohrali najťažšie a najzúrivejšie boje zimnej vojny v rokoch 1939 – 1940, po ktorej ZSSR Karelskú šiju zabral ako vojnovú korisť (bola pripojená ku Karelsko-fínskej SSR. Po napadnutí ZSSR Nemeckom tu zúrila pokračovacia vojna v rokoch 1941 – 1944, kedy bola oblasť najskôr oslobodená Fínmi, aby Sovietsky zväz o tri roky neskôr počas letnej ofenzívy dobyl jej strednú a východnú časť a potom ju na základe podmienok prímeria zabral celú. Od roku 1944 je Karelská šija súčasťou Ruska, presnejšie Leningradskej oblasti. Väčšina fínskych názvov miest a dedín bola nahradená ruskými. Súčasné obyvateľstvo sa skladá z prisťahovalcov či ich potomkov (najmä ruskej národnosti), pretože v rokoch 1939 a 1944 prakticky všetko fínske obyvateľstvo Karelskú šiju opustilo a presťahovalo sa do Fínska.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]