Karl Raimund Popper

Z Wikipédie

(Presmerované z Karl Popper)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Karl Raimund Popper
rakúsky filozof
Narodenie 28. júl 1902
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie 17. september 1994
Londýn, Anglicko

Pozri aj Biografický portál

Sir Karl Raimund Popper (28. júna 1902 Viedeň – 17. september 1994 Londýn) bol filozof rakúskeho pôvodu, v roku 1937 emigroval na Nový Zéland a od roku 1945 žil v Londýne. Bol významným predstaviteľom moderného liberalizmu, teórie vedy a filozofie. Jeho vedecká činnosť je zastúpená aj na poli logiky, fyziky, biológie, sociológie a politológie. Je považovaný za zakladateľa kritického racionalizmu.

Obsah

[upraviť] Stručný životopis

Popperov hrob
Popperov hrob

Karl Raimund Popper sa narodil vo Viedni ako syn židovského právnika a advokáta. Jeho otec Simon Siegmund Carl Popper pochádzal z Prahy, predkovia jeho matky Jenny, rodne Schiff, pochádzali zo Slezska a Maďarska. Vyštudoval univerzitu vo Viedni, kde roku 1928 získal doktorát z filozofie. Potom vyučoval na strednej škole. V roku 1937 vzrastajúci vplyv nacizmu donútil Poppera k emigrácii na Nový Zéland, kde začal prednášať filozofiu na Canterbury University College New Zealand. V roku 1946 sa presťahoval do Velkej Británie, kde pôsobil ako docent logiky a vedeckých metód na London School of Economics. O tri roky neskôr bol na tej istej univerzite menovaný profesorom. Kráľovná Alžbeta II. ho roku 1965 pasovala za rytiera. Roku 1969 opustil akademickú pôdu, zostal však aktívny až do svojej smrti v roku 1994. 25. mája 1994 na návrh vedeckej rady 3. LF UK prevzal v aule Karolina čestnú vedeckú hodnosť doktora honoris causa lekárskych vied na Karlovej univerzite.

[upraviť] Vedecká činnosť

Svoje filozofické, sociologické a politologické názory pomenoval ako kritický racionalizmus. V sociológii vystupuje Popper ako odporca totalitných ideológií, vrátane marxizmu kde odmieta jeho predpoklad objektívnej historickej nutnosti a možnosti vedeckého spoločenského predvídania, ktoré je na nej založené.

Popper sa intenzívne stýkal s novopozitivisty Viedeňského krúžku, ktorých teória verifikácie ostro kritizoval a odmietol. Podľa logického pozitivizmu sa vedecké hypotézy získavajú indukciou, alebo zovšeobecňovaním. Oproti tomu Popper ukázalŠablóna:Doplňte zdroj, že každý pokus o empirické respektíve skúsenostné zdôvodnenie indukcie končí nekonečným regresom. Pravdivosť vedeckej teórie podľa neho nemožno dokazovať, ale len empiricky testovať. Základom vedeckého poznania teda nie je verifikácia (potvrdenie), ale falzifikácia. Iba tá teória, ktorú je možné podrobiť falzifikácii, teda vysadiť ju možnosťou vyvrátenia, je vedecká, tím väčšiu hodnotu má pre vedu. Netreba trvať na tom, čo teóriu potvrdzuje; skôr hľadať to, čo by ju mohlo vyvrátiť. Konečná pravda neexistujeŠablóna:Doplňte zdroj, existuje iba približovanie sa k pravde neustálym vylučovaním falzifikovaných teórií, hovoríme o evolúcií vedy. K evolúcii, vývoja vedy dochádza práve vďaka falzifikácii: tým, že niečo popierame, získavame nový priestor pre otvorenie ďalších, nových otázok.

Dôsledkom jeho pojatia vedeckého poznania je obrana otvoreného myslenia a otvorenej spoločnosti. Sila vedy nespočíva teda v tom, že sa jej tvrdenia dajú dokázať, ale v tom, že musia byť formulované tak, aby sa dali vyvrátiť. Práve tak sila demokracie nespočíva v tom, že by vyberala tých najlepších k vláde, ale že každú vládu možno bežnými prostriedkami (volbami) odvolať.

Bol, mimo iného, aktívnym členom liberálneho "think tank" Mont Pelerin Society Královskej spoločnosti (Royal Society) v Londýne a medzinárodnej akadémie vied (International Academy of Science).

[upraviť] Role v spoločnosti a politike

Snáď dôležitejšiaŠablóna:Doplňte zdroj než Popperova vedecká činnosť, je jeho fundovanýŠablóna:Doplňte zdroj rozbor totality. Zverejnenie Otvorenej spoločnosti a jej nepriateľov práve v roku 1945 bolo významným impulzom v spracovaní následkov jedného, práve porazeného totalitného systému tej doby a v práve prebiehajúcom boji slobodného myslenia s ďalším z nich. Popperove znalosti a analýza uzavretých štruktúr vtedajšej politiky ukazujú na ich účel – totalitnú moc za každú cenu. Moc snažiacu sa skryť za tú či ktorúkoľvek ideológiu – práve končiacu fašizmus, a dalej expandujúci komunizmus. A Popper proti nim stavia model otvorenej a pluralitnej spoločnosti, z ktorej potom môže vzísť skutočný pokrok. Zastával aj nutnosť sociálnej zodpovednosti spoločnosti. Táto zodpovednosť ale nesmie vychádzať zo snáh o "čo najväčšiu mieru štastia pre všetkých" ale z jeho vlastnej formulácie, ktorou nazýva "minimalizáciou utrpenia" tj. snaha o zmiernenie konkrétnych prejavov chýb systému teda „čo najmenšia miera nepotrebného utrpenia pre všetkých“ (citované z Otvorená spoločnosť a ich nepriatelia I. Str. 217 – 218.Poznámka č.6.Vyd. Oikumeneh).Naopak všetky snahy o riadenú nápravu spoločnosti podľa neho nutne končia pri obmedzovaní individuálnej ľudskej slobody, a tým sa môže skončiť až u totalitných kolektivistických snáh zotročujúcich človeka.

Karl Popper inšpiroval jedného zo svojich žiakov, a ďalšieho z kritikov tržného fundamentalizmu, finančníka Georga Sorose. George Soros – po spektakulárnych úspechoch svojich finančných špekulácií koncom 20. storočia – založil Open Society Institute (OSI) a nadáciu Soros Foundation (SF) / Open Society Fund (OSF), zasadzujúcu sa o vznik otvorených spoločností ako v post-sovjetských zemiach východnej Európy, tak aj inde vo svete.

[upraviť] Hlavné diela

  • Logika vedeckého bádania – Logik der Forschung (1934, nemecky), The Logic of Scientific Discovery (1959, anglicky)
  • Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia – Die offene Gesellschaft und ihre Feinde (1945, nemecky), The Open Society and its Enemies (1946, anglicky)
  • Bieda historizmu – Das Elend des Historizismus (1957, nemecky), The Poverty of Historicism (1961, anglicky)
  • Objektívne poznanie – Objective Knowledge: An Evolutionary Approach (1972, anglicky), Objektive Erkenntnis (1973, nemecky)
  • diskusie a ďalšie informácie v češtine, prístupné na internete, k Otvorenej spoločnosti a jej nepriatelia: google.com

[upraviť] Literatúra

V češtine

  • K. Popper, Otevřená společnost a její nepřátelé I./II. Praha 1994
  • K. Popper, Logika vědeckého bádání. Praha 1997
  • K. Popper, Bída historicismu. Praha 1994
  • K. Popper, Věčné hledání. Intelektuální autobiografie. Praha 1995
  • K. Popper, Život je řešení problémů: o poznání, dějinách a politice. Praha 1998
  • K. Popper – K. Lorenz, Budoucnost je otevřená (rozhovor). Praha 1997
  • M. Znoj (vyd.), Šance otevřené společnosti – k poctě K. R. Poppera. Praha 2002

[upraviť] Pozri aj

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Karl_Raimund_Popper“