Karnátaka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 12°58′S 77°33′V / 12.967°S 77.550°V / 12.967; 77.550
Karnátaka
Karnataka
štát
Štát India India
Počet okresov 30
Súradnice 12°58′S 77°33′V / 12.967°S 77.550°V / 12.967; 77.550
Hlavné mesto Bangalúr
Rozloha 191 976 km² (19 197 600 ha)
Obyvateľstvo 52 850 562 (2001) 9.[1]
Hustota 275,3 obyv./km²
Vznik 1. november 1956
Guvernér Hansraj Bhardwaj
Časové pásmo UTC+5:30
ISO 3166-2 IN-KA
Oficiálne jazyky Kannadčina
Náboženstvo Hinduizmus (83,9 %), Islam (12,2 %), Kresťanstvo (1,9 %), Džinizmus (0,8 %),Budhizmus (0,7 %), iné
Karnataka in India (disputed hatched).svg
Webová stránka: karunadu.gov.in

Karnátaka (po angl. a niekedy po slovensky Karnataka; po kannadsky: ಕರ್ನಾಟಕ - Karnátaka; po hindsky कर्नाटक - Karnátak, po anglicky Karnataka) je jeden zo štyroch južných štátov Indie.

Pred rokom 1973 bol názov „Štát Maisúr“ (po angl. Mysore), vytvorený zo staršieho Maisúrskeho kráľovstva v roku 1950, a v roku 1956 rozšírený o regióny susedných štátov, kde sa používal kannadský jazyk.

Hlavným mestom štátu je Bangalúr (Bengalúru; angl.: Bangalore) je to jediné mesto v štáte s obyvateľstvom presahujúcim 1 milión. Ďalšie väčšie mestá sú Maisúr (angl. Mysore), Mangalúr (Mangalore), Húbli-Dhárvár (Hubli-Dharwad), Béllári (Bellary) a Bélgánv (Bélgáon, angl. Belgaum). Úradným jazykom štátu Karnátaka je kannadčina. Od roku 2001 je jedným z desiatich štátov Indie, v ktorých obyvateľov počet prevyšuje 50 miliónov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V Karnátake vládli postupne budhistické, hinduistické a moslimské dynastie. Prenikal sem aj vplyv džinizmu. V prvom tisícročí pred Kr. na celom území boli boje o moc medzi rôznymi kráľovstvami (najväčšie boje boli medzi kráľovstvami Vákátakov a Guptovcov). Od 6. do 8. storočia v Karnátake vládli Pallavovia. V 13. storočí niektoré kráľovstvá v dnešnej Karnátake porazil islamský konvertita generál Malik Kafúr. V stredoveku sa pod hrozbou moslimských výbojov spojili drobné hinduistické štáty na juhu a vytvorili alianciu na čele s rodom Vidžajanagar. Bratia Harihara a Bukka založili pompézne mesto Vidžajanagar z ktorého ovládali celú ríšu vtedy siahajúcu od Bengálskeho zálivu až po Arabské more. Moslimská vojenská prevaha v 1565 dosiahla vrchol a zničila celé mesto Vidžajanagar. Dnes sú tam iba zrúcaniny.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Karnátaka hraničí s federálnymi štátmi Goa na severozápade, Maháraštra na severe, Ándhrapradéš na východe, Tamilnádu na juhovýchode a Kérala na juhozápade, ako aj s Arabským morom na západe.

Karnátaka sa člení na tri rozsiahle krajinné oblasti. Na 320 km dlhé a iba 48 až 64 km široké pobrežné pásmo na západe, nasleduje Západoghatské horské pásmo, ktorého výška nepresahuje 2 695 m. N m. Najväčšiu časť spolkového štátu zaujíma Dekkanská plošina. Na krajnom juhu do štátu zasahuje malá časť pohoria Nílgiri.

Na Dekkanskej plošine pramenia tri dôležité rieky Kávérí, Krišna a Tungabhadra. Treba však pripomenúť, že tieto rieky získavajú vodu iba z dažďov a v suchom a horúcom jarnom období takmer vysychajú.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie Karnátaky je tropické. V celej krajine sú klimatické podmienky ovplyvňované monzúnmi. Letné monzúny trvajú od júna do septembra, pri čom množstvá vodných zrážok vzhľadom na regióny, sú nerovnomerné.

Pri pobreží panuje striedavé tropické podnebie. Je celoročne horúce – s priemernou ročnou teplotou okolo 27 stupňov Celzia – s nepatrnými výkyvmi počas roka. Počas letných monzúnových dažďov prichádzajú veľmi silné zrážky. Od októbra do decembra ešte môžu občas prísť slabé dažde. Zvyšné mesiace sú síce bez zrážok, ale i tak je tam vysoká vlhkosť vzduchu, najmä hneď pred a po monzúnoch. Na niektorých miestach dosahuje priemerná ročná výška zrážok až do 3 500 mm. Za úzkym pobrežným pásom vystupuje Západoghatské horské pásmo, ktoré tiež patrí ku krajom Indie, bohatým na zrážky. Tam je niekoľko miest s ročným množstvom zrážok presahujúcim 5 000 mm.

Tiež na Dekanskej plošine, najväčšej časti Karnatáky, panuje tropické podnebie, prirodzene podstatne suchšie ako pri pobreží. Teplota oveľa viac kolíše, lebo tu podnebie nie je ovplyvňované v takej miere oceánom, ako na pobreží. Ročná priemerná teplota závisí od nadmorskej výšky a je nižšia, ako pri mori. Ale v letných mesiacoch je na Dekanskej plošine neznesiteľne horúco. V nižšie položených regiónoch na severe Karnátaky (Bídžápur, Gulbarga, Rájčúr, Béllári) sú vodné zrážky od 500 do 600 mm za rok; zároveň je tam v lete veľmi horúco. V ostatných, vyššie položených častiach plošiny sú ročné množstvá zrážok niečo vyššie. Najväčšie mesto štátu, Bangalúr, je známe ako zóna komárov.

Politické členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Karnátaka je rozdelená na 4 divízie (Bangalúr, Bélgánv, Gulbarga a Maisúr) a 30 okresov (districts) (v zátvorke je názov hlavného mesta, iba ak sa tento odchyľuje od názvu okresu):

Okresy Karnátaky z roku 2007, odvtedy pribudli 3 nové okresy

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy sú (ak nie je označené inak) uvedené na prvom miest v hindčine, v zátvorke v angličtine

Okres Administratívne centrum Rozloha
km²
Počet obyv.
(2001)
Hustota
obyv. na km²
1 Bágalkót (Bagalkot) Bágalkót (Bagalkot) 6 575 1 651 892 251
2 (angl.:) Bangalore Urban Bangalúr (Bangalore) 2 190 6 537 124 2 985
3 (angl.:) Bangalore Rural Bangalúr (Bangalore) 2 257 850 968 377
4 Bélgánv (Belgaum) Bélgánv (Belgaum) 13 415 4 214 505 314
5 Béllári (Bellary) Béllári (Bellary) 8 450 2 027 140 240
6 Bídar (Bidar) Bídar (Bidar) 5 448 1 502 373 276
7 Bidžápur (Bijapur) Bidžápur (Bijapur) 10 494 1 806 918 172
8 Čámrádžnagar (Chamarajanagar) Čámrádžnagar(Chamarajanagar) 5 101 965 462 189
9 Čikbalapur (Chikballapur) (od roku 2007) Čikbalapur (Chikballapur) 4 254 1 149 007 270
10 Čikmagalúr (Chikmagalur) Čikmagalúr (Chikmagalur) 7201 1 140 905 158
11 Čitradurga (Chitradurga) Čitradurga (Chitradurga) 8 440 1 517 896 180
12 Daksina Kannara (Dakshina Kannada) Mangalúr (Mangalore) 4 560 1 897 730 416
13 Dévanagéré (Davanagere) Dévanagéré (Davanagere) 5 924 1 790 952 302
14 Dhárvád (Dharwad) Húbli-Dhárvár (Hubli-Dharwar) 4 260 1 604 253 377
15 Gadag (Gadag) Gadag (Gadag) 4 656 971 835 209
16 Gulbarga (Gulbarga) Gulbarga (Gulbarga) 16 224 3 130 922 193
17 Hásan (Hassan) Hásan (Hassan) 6 814 1 721 669 253
18 Hávérí (Haveri) Hávérí (Haveri) 4 823 1 439 116 298
19 Kódagu (Coorg) Madikéri (Madikeri) 4 102 548 561 134
20 Kólár (Kolar) Kólár (Kolar) 3 969 1 387 062 349
21 Kóppal (Koppal) Kóppal 7 189 1 196 089 166
22 Mandja (Mandya) Mandja(Madya) 4 961 1 763 705 356
23 Maisúr (Mysore) Maisúr (Mysore) 6 854 2 641 027 385
24 Rájčúr (Raichur) Rájčúr (Raichur) 6 827 1 669 762 245
25 (kannadsky:) Rámanagara (Ramanagara) (od roku 2007) Rámanagara (Ramanagar) 3 558 1 030 546 290
26 Šimóga (Shimoga) Šimóga (Shimoga) 8 477 1 642 545 194
27 Túmkúr (Tumkur) Túmkúr (Tumkur) 10 597 2 584 711 244
28 Udipi (Udupi) Udipi (Udupi) 3 880 1 112 243 287
29 Uttara Kannara (Uttara Kannada) Karvar (Karwar) 10 291 1 353 644 132
30 Jádgír (Yadgir) (od roku 2009) Jádgír (Yadgir) - 956 180 -

zdroj[2]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Úradná reč Karnátaky je drávidská kannadčina, materinský jazyk viac ako 80 percent obyvateľstva. Popri nej existuje rad menších drávidských regionálnych jazykov. Najdôležitejšie sú najmä na juhozápadnom pobreží rozšírené jazyky tulu a kodagčina, ktorými sa hovorí najmä v oblasti Kodagu.

V hraničných regiónoch sa používajú tiež jazyky susedných federálnych štátov. Tak môžeme pozdĺž pobrežia nájsť obyvateľstvo hovoriace indoeurópskou kónkánčinou, v oblasti Bélgáon (Belgaum) je rozšírený jej „blízky príbuzný“ maráthčina, a v oblasti Kolar existuje menšina hovoriaca telugčinou. Veľa moslimov hovorí urdčinou. No ako dorozumievací jazyk je všade prítomná angličtina.

V hlavnom meste Bengalúr vládne pestrá spleť jazykov. Kannadčinu tam používa iba asi jedna tretina obyvateľov. Veľa ľudí hovorí tamilčinou, telugčinou a urdčinou.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hinduizmus vyznáva asi 83,9 percent obyvateľstva, čo približne zodpovedá celoindickému priemeru. Podiel moslimov a kresťanov je 12,2 a 1,9 percenta. Ich rozloženie v štáte je však nerovnomerné. Moslimské obyvateľstvo je sústredené najmä na severe štátu a v Bengalúre, kresťania, takmer všetci, žijú na pobreží.

Vyznavači džinizmu tvoria síce iba bezvýznamnú menšinu, okolo 0,8 percenta, ale ich podiel v dejinách kultúry a v hospodárstve Karnátaky je veľmi dôležitý. Ďalšiu menšinu tvoria budhisti (0,7 percenta). 0,5 percenta obyvateľov vyznáva iné náboženstvo.

Vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Gramotnosť V Karnátake je asi 66,6 percenta (muži: 76,1 percenta, ženy: 56,9 percenta. Stav podľa sčítania ľudu 2001). Je to o niečo viac ako celoindický priemer (64,8).

V Karnátake je 16 univerzít prípadne škôl s postavením univerzity, z toho tri v hlavnom meste Bengalúru: Bangalore University, University of Agricultural Sciences ako aj Indian Institute of Science. Najstaršou univerzitou v štáte je University of Mysore, založená v r. 1916.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sčítanie obyvateľstva. Sčítanie obyvateľstva Indie 2001. Vláda Indie: (27. máj 2002). prístup: 2007-04-14.
  2. Area, Population and Headquarter of each district

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]