Karneval zvierat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Le Carnaval des Animaux
Druh skladby komorná skladba
Vznik 1886
Približná dĺžka 23 min.
Časti skladby
  1. Introdukcia a kráľovský pochod leva (Introduction et marche royale du Lion)
  2. Sliepky a kohúti (Poules et Coqs)
  3. Divoké somáre (rýchle zvieratá) (Hémiones (animaux véloces))
  4. Korytnačky (Tortues)
  5. Slon (L'Éléphant)
  6. Klokany (Kangourous)
  7. Akvárium (Aquarium)
  8. Bytosť s dlhými ušami (Personnages à longues oreilles)
  9. Kukučka v hlbokom lese (Le coucou au fond des bois)
  10. Voliéra (Volière)
  11. Klaviristi (Pianistes)
  12. Skameneliny (Fossiles)
  13. Labuť (Le Cygne)
  14. Finále (Finale)
Inštrumentácia
Fl., Cl.Sil., Camp-la (Cel.) – 2 Pno – 2 Vn., Viola, Vlc., Cb.

Karneval zvierat (Le Carnaval des Animaux) je dielo francúzskeho skladateľa Camille Saint-Saënsa.

Skladbu je možno považovať za suitu, hoci skladateľ ju vtipne otituloval ako "veľkú zoologickú fantáziu". Dielo bolo zložené vo februári 1886 počas Saint-Saënsovej dovolenky v Rakúsku. Humorne ladené dielo malo na premiére v roku 1887 úspech, skladateľ sa však obával, aby mu neprinieslo povesť skladateľa ľahšej múzy. Chcel si udržať reputáciu vážneho skladateľa, ktorý skladá hlbokú hudbu, a preto doživotne zakázal hrať Karneval zvierat, s výnimkou Labute. Po skladateľovej smrti bolo ale dielo vydané a stalo sa jeho najpopulárnejším. Skladba je akýsi odľahčený a duchaplný hudobný cyklus, ktorý využíva viaceré humorné prvky. Ide predovšetkým o parodované citácie melódií iných skladateľov. Napriek tomu, že charakterovo ide o ľahšie dielo, oba klavírne party sú mimoriadne náročné.

Dielo je určené pre dva klavíre a komorné hudobné teleso. Zvonkohra (prípadne čelesta) v skladbe nahradila dnes už veľmi vzácnu sklenenú harmoniku, ktorá sa vyskytovala v skladateľom požadovanom obsadení. Ide tiež o jedno z prvých diel klasickej hudby, v ktorom je využitý xylofón. Dielo sa však dnes často hráva i v úprave pre dva klavíre a veľký orchester.

Cyklus začína tremolom oboch klavírov, do ktorého vstupujú sláčikové nástroje. Melódiu ukončia klavíre rýchlym behom po klávesnici v protichodnom smere. Nasleduje sláčiková pochodová téma, ktorú doprevádzajú klavíre. V druhej časti, Sliepky a kohúti počujeme oba klavíre, kontrabas a občasné klarinetové sóla. Divoké somáre (rýchle zvieratá) vykresľujú klavíre rýchlym preháňaním sa po klávesnici. Ide o somáre azijské ktoré sú známe svojou schopnosťou behať veľkou rýchlosťou.[1][2][3] Časť Korytnačky je založená na drastickom spomalení melódie slávneho kankánu z Offenbachovej operety Orfeus v podsvetí v podaní jedného klavíra a sláčikov. Pri zhudobnení Slona zasa skladateľ využil Tanec sýlf od Hectora Berlioza. Je tu počuť klavír hrajúci triolovu melódiu a ťažkopádny kontrabas. V časti Klokany napodobujú klavíre tieto zvieratá pomocou povabných kvínt. Akvárium je jednou z najlepších častí celej skladby. Sláčiky, klavíre, flauta s pomocou glissánd zvonkohry (prípadne čelesty) vďaka skvelej inštrumentácií navodzujú dojem mágie a tajomna. Časť Bytosť s dlhými ušami je opäť parodická a zámerne nie je skladateľom nazvaná osol. Koho dvoje husle v tejto najmenej melodickej časti skladby parodujú, však známe nie je. Nasleduje časť Kukučka v hlbokom lese, kde známeho vtáka napodobňuje klarinet na pozadí oboch klavírov. Skladateľ ostal pri vtáčej téme aj v nasledujúcej Voliére, kde vtáči spev imituje flauta, klavír a sláčiky. V diele dostali Klaviristi možnosť precvičiť si stupnice, podobným spôsobom ako poslucháči konzervatória. Ide o ďalší z humorných prvkov. Nasledujú Skameneliny, kde Saint-Saëns využíva svoju vlastnú melódiu zo symfonickej básne Tanec kostlivcov (Danse macabre). Potom už prichádza najslávnejšia melódia celej skladby – lyrická Labuť v podaní violončela a sprievodu dvoch klavírov sa svojím charakterom vymyká z celej skladby. Melodická linka je tu majstrovsky vystavaní a Labuť sa stala repertoárovou skladbou každého violončelistu. Vo Finále sa v plnej sile predvedie celý súbor – sú tu zreprízované fragmenty tém všetkých častí cyklu. Táto energická veta efektne uzatvára celú skladbu.

Karneval zvierat sa stal skladbou často hravanou na koncertoch vážnej hudby určených pre deti, a výbornou pomôckou pre učiteľov snažiacich sa deťom spopularizovať a priblížiť klasickú hudbu. Je to však vďačná skladba i pre dospelých poslucháčov. Niektoré časti skladby, najmä Labuť, Akvárium a Finále sa často objavujú na filmových soundtrackoch.

Zvukové ukážky[upraviť | upraviť zdroj]

Labuť (Le Cygne)
John Michel, violončelo

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Movement 3 (Wild Asses; Swift Animals), MuseScore, "The Carnival of the Animals"
  2. Asiatic Wild Ass (Equus hemionus), Evolutionarily Distinct and Globally Endangered (EDGE)
  3. Equus hemionus, part "Behavior", Animal Diversity Web, University of Michigan