Karol Pádivý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karol Pádivý
Bronzová busta Karola Pádivého
Bronzová busta Karola Pádivého
Základné informácie
Narodenie 10. september 1908
Dolní Cerekev pri Jihlave
Úmrtie 25. september 1965 (57 rokov)
Trenčín, Slovensko
Pôsobenie slovenský skladateľ, dirigent,
Žáner dychová hudba

Karol Pádivý (narodený ako Karel Pádivý; * 10. september 1908, Dolní Cerekev pri Jihlave – † 25. september 1965, Trenčín) bol slovenský hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako ôsme z desiatich detí v obci Dolní Cerekev, ktorá sa nachádza v Česko-moravskej vrchovine. Jeho otec Josef sa venoval šitiu vojenských uniforiem. Okrem toho hrával aj v dedinskej kapele. Meno Pádivý bolo veľmi známe aj v okolitých obciach. Karol Pádivý mal k hudbe blízko už odmalička. Popri základnej škole sa už učil hrať aj na husle. Aj keď bol veľmi talentovaný, otec ho vo veku 14 rokov posiela k vojenskej hudbe 31. pešieho pluku v Jihlave. Postupne sa zdokonaľuje v hre na husle a pokúša sa o prvé vlastné kompozície, no k vojenskej hudbe sa vráti až o pár rokov neskôr. V rumunskom meste Sibiu účinkoval v symfonickom orchestri, vo vojenskej hudbe, v Mestskom orchestri, ktorý niekoľko desaťročí viedol Ján Levoslav Bella. Toto prostredie zapôsobilo na mladého Karola Pádivého a výsledkom bolo veľa skladieb (napr. Elsa, op. 5, valčík, polka Měsíčku, Svatební valčík a valčík Irena).

V októbri roku 1928 narukoval Karol Pádivý do Trenčína, kde sa stal príslušníkom vojenskej hudby 17. pešieho pluku. Už počas pôsobenia v Trenčíne sa rozhodoval o svojej budúcnosti. Uvažoval o návrate domov alebo do Rumunska. Rozhodol sa napokon pre Trenčín, ktorý sa mu až do smrti stal druhým domovom. Prvá skladba, ktorú tu napísal bola polka To bolo v máji. V roku 1931 začína pôsobiť ako dirigent hasičskej hudby a zároveň ako učiteľ hudby. Pádivého kapela hrávala v mestskej kaviarni a často účinkovala aj na plesoch živnostníkov a obchodníkov po celom regióne. Ako skladateľ sa však v tejto dobe vôbec nerealizoval.

V roku 1940 sa oženil s fotografickou laborantkou Pavlou Božikovou. Narodili sa im tri deti – Jaroslav (1940), Juraj (1944) a Pavel (1951). V roku 1941 založil Karol Pádivý pri fabrike na látky francúzskej firmy Thiberghien a syn dychovú hudbu. Tým sa pre neho začalo nové obdobie. Komponoval, venoval sa mladej generácii hudobníkov a postupne pripravoval učebnicu Zborová škola pre vyučovanie v orchestri, z ktorej sa dosiaľ učia hudobníci po celom Slovensku. Prvé verejné vystúpenie nového dychového orchestra sa uskutočnilo v roku 1942 a o rok neskôr dychová hudba účinkovala v rozhlasovom prenose. V roku 1943 sa stal Karol Pádivý podnikateľom. Firmu neskôr rozšíril na veľkoobchod so sklom a porcelánom. Od roku 1947 sídlila firma v Hronskej Dúbrave. Počas pôsobenia v Hronskej Dúbrave pripravil Karol Pádivý do tlače Pochod textilákov (venovaný zamestnancom textilnej fabriky), folklórne fantázie Sedliacka (1950), Okolo Súče (1952) a pochod Vlasti zdar (1952). Vo Vydavateľstve Osveta (Martin) mu vyšla Zborová škola pre dychovú hudbu (1954), ktorá okrem partitúry obsahovala aj teoretické časti – Stručný náčrt dychového orchestra (R. Šálek), Všeobecnú náuku o hudbe a Všeobecné pripomienky. V roku 1953 prešiel Karol Pádivý do Slovenského ústredia ľudovej umeleckej tvorivosti v Bratislave. Chcel zveľadiť slovenskú dychovú hudbu a systematicky vzdelávať slovenských dirigentov. Po návrate do Trenčína sa Karol Pádivý zamestnal v hudobnej škole. Svoje vzdelanie si doplnil na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Pri vyučovaní hry na dychové nástroje mu však chýbala učebnica, preto sa rozhodol pripraviť ju sám. Vyšla pod názvom Zborová škola. V Dome kultúry a vzdelávania pracoval až do svojej náhlej smrti 25. septembra 1965.

Cena Karola Pádivého[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1993 udeľuje Slovenský hudobný fond Cenu Karola Pádivého za rozvíjanie dychovej hudby na Slovensku. V roku 1999 bol hudobný skladateľ Karol Pádivý zapísaný do Zlatej knihy Slovenského ochranného zväzu autorského. V roku 2004 bol K. Pádivému prepožičaný Prezidentský kríž in memoriam vtedajším prezidentom R. Schusterom. Každé dva roky sa v septembri v Trenčíne na Mierovom námestí koná prehliadka dychových hudieb pod názvom Pádivého Trenčín. Od roku 2003 sú dve jeho skladby súčasťou štátneho protokolu Slovenskej republiky.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorba Karola Pádivého je veľmi rozsiahla a rozmanitá. Zahŕňa pochody, polky, valčíky, intermezzá, folklórne fantázie, rôzne tance a predohry pre dychové orchestre. Celkovo skomponoval okolo 110 diel.

Pochody[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gräfinger - pochod
  • Pochod textilákov
  • Pri trenčanskej bráne
  • Sibiu - pochod (Spomienka na Sibiň)
  • Slovenský pochod (Prvý pochod)
  • Vlasti zdar!

Polky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mutěnická polka
  • Prvá polka

Valčíky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pre moju najmilšiu
  • Prvý valčík

Predohry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ku slávnosti (Zum Fest)
  • Rušaj Junáč Tatier

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na ihrisku
  • Sedliacka
  • Slovenský tanec č. 1
  • Slovenský tanec č. 2
  • Súčanské čardáše
  • Veselé preteky

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]