Karol Šmidke

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Karol Šmidke
Karol Šmidke
politik, funkcionár KSČ

Narodenie 21. január 1897
Vítkovice, dnes časť Ostravy, Česko
Úmrtie 15. december 1952 (55 rokov)
Bratislava

Karol Šmidke (* 21. január 1897 Vítkovice, dnes časť Ostravy, Česko – † 15. december 1952, Bratislava) bol slovenský politik, funkcionár komunistickej strany. V rokoch 1944-1945 spolupredsedal SNR spolu s Vavrom Šrobárom. V rokoch 1948-1950 predseda SNR, 1945-1946 predseda Zboru povereníkov. Roku 1950 obvinený z buržoázneho nacionalizmu a donútený odísť z politického života.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Valentín Šmidke
  • matka: Františka rod. Ožanová

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku prvej ČSR pracoval v rôznych funkciách straníckeho aparátu KSČ v Liptovskom Mikuláši, Trenčíne a Banskej Bystrici. Rovnako bol predstaviteľom Zväzu kovorobotníkov v Bratislave a tajomník Červených odborov na Slovensku. V roku 1935 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za KSČ. Od januára 1939 bol poverený politickými funkciami na Morave, odkiaľ udržiaval kontakty s ilegálnymi pracovníkmi komunistickej strany na Slovensku.

Z poverenia strany 10. augusta 1939 emigroval cez Poľsko do ZSSR. Tam v rokoch 19411942 navštevoval Vyššiu leninskú školu v Kušnarenkove. Po jej skončení pracoval v Politickom vedení sovietskej armády v Moskve, tam tiež spolupracoval na vysielaní propagandistického vysielača Za slovenskú slobodu. Okrem toho sa pokúšal diskutovať s moskovským vedením KSČ o riešení vzájomných vzťahov Čechov a Slovákov. Navštevoval tiež zajatecké tábory, v ktorých boli internovaní zajatci Slovenskej armády.

Spolu s Karlom Bacílkom bol poverený ďalšími politickými úlohami a vyslaný 22. júna 1943 cez Poľsko späť na Slovensko. Moskovské vedenie žiadalo od Slovenských komunistov, aby vystupňovali svoju aktivitu v boji proti fašistom. Spolu s Gustávom Husákom založil piate ilegálne ústredné vedenie KSS. Počas svojej činnosti, ktorú bol nútený vykonávať v hlbokej ilegalite, žil a pracoval pod falošnými menami (Dušek, Felix, Ochotnický, Petrovský, Potocký, Varecha). Prispel k tvorbe protifašistického odboja a vytvoreniu ilegálnej SNR.

Bol vedúcim delegácie SNR, ktorá 4. augusta 1944 odletela do ZSSR, aby so sovietskou stranou prejednala a koordinovala začiatok Slovenského národného povstania. Na základe rokovaní so sovietskou stranou sa malo realizovať spojenie sovietskych vojsk so slovenskými jednotkami brániacimi časť frontu v Karpatoch. Vzhľadom na to, že rokovania prebiehali zdĺhavo a povstanie vypuklo skôr než bolo možné sa skoordinovať s postupom sovietskych vojsk, a rovnako zlyhalo aj povstalecké velenie, ktoré malo riadiť jednotky na východnom Slovensku, nepodarilo sa dosiahnuť predom stanovený cieľ a spojiť sa s Červenou armádou.

4. septembra sa Šmidke vrátil na povstalecké územie, ďalej pokračoval v činnosti ako jeden z dvoch predsedov SNR, zastával i vysoké funkcie v Hlavnom štábe partizánskych oddielov na Slovensku a rade na obranu Slovenska. Po prechode povstania do hôr pokračoval v práci v ilegalite v Prešove, Bratislave a Nitre.

Spoluorganizátor zjednocovacieho zjazdu KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici, na ktorom predniesol referát a bol zvolený za predsedu zjednotenej strany (17. september 1944).

Po vojne vykonával niekoľko vysokých štátnych a straníckych funkcii, v roku 1950 bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu a donútený odísť z politického života. Zomrel v Bratislave 15. decembra 1952.

Hrdina ČSSR in memoriam a nositeľ viacerých vyznamenaní.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]