Karol Štúr

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O signatárovi Martinskej deklarácie pozri Karol Štúr (právnik)
Karol Štúr
slovenský básnik, kňaz a učiteľ

Narodenie 25. marec 1811
Trenčín, Slovensko
Úmrtie 13. január 1851 (39 rokov)
Modra, Slovensko

Karol Štúr (pseudonymy Drahotín spod Rokoše, Drahotín Štúr) (* 25. marec 1811, Trenčín[1] – † 13. január 1851, Modra[2]) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v Uhrovci, vzdelanie získaval na gymnáziu v Rábe, v Šoproni a na bratislavskom evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku 1833. Tu aj v roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú (spolu so Samom Chalupkom, Danielom Lichardom a ďalšími) a v školskom roku 1832 – 1833 bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom teológie a pracoval ako vychovávateľ v Záriečí. V rokoch 1835 – 1836 študoval v Berlíne, potom bol istý čas u rodičov v Uhrovci a od roku 1838 pôsobil ako kaplán vo Vrbovom.

V roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde v roku 1843 prijal aj niekoľko študentov, ktorí odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata Ľudovíta profesúry. Od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre a svoje profesorské miesto zveril Jánovi Kalinčiakovi. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch 1848 – 1849, no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom. Zomrel ako 40-ročný, pričom po ňom ostala vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat Ľudovít.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Básne začal skladať ako študent, pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu, ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu Plody a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími slovanskými perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z gréčtiny, kde prekladal najmä Platóna a Aristofana.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1836 – Starobylí Řekové (vyšlo v almanachu Plody)
  • 1836 – Rozchod Hektora s Andromache (vyšlo v almanachu Plody)
  • 1836 – Mé rozkoše (vyšlo v almanachu Plody)
  • 1836 – Na odcházejícího Sokrata (vyšlo v almanachu Plody)
  • 1844 – Ozvěna Tatry, dvojdielna báseň
    • 1. časť – Zpěvy (lyrická): narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom
    • 2. časť – Pověsti (epická): vychádza z povestí o slovenských hradoch
  • Nad hrobem Homerovým
  • Slavěny nářek
  • Pouť mladého pěvce, šalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu
  • Slzba
  • Dlhá chvíle