Karol Adler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karol Adler
protifašistický bojovník, partizánsky veliteľ
Narodenie20. marec 1910
Kolta, Slovensko
Úmrtie20. december 1944 (34 rokov)
Dobšiná, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol Adler

Karol Adler (* 20. marec 1910, Kolta, Slovensko – † 20. december 1944, Dobšiná, Slovensko) bol slovenský protifašistický bojovník a partizánsky veliteľ. Bol vedúci činiteľ viacerých partizánskych oddielov na juhovýchodnom Slovensku počas SNP.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobil ako zubný technik v Levoči ale aj v Leviciach a Poprade. Od vzniku prvej Slovenskej republiky sa angažoval v protifašistickom odboji. V roku 1944, keď prevzal moc revolučný národný výbor, utvorila sa milícia, ktorá pod vedením Karola Adlera zaistila exponovaných fašistov. Keď sa v druhej polovici októbra 1944 začal mohutný nástup nemeckých jednotiek na všetkých úsekoch frontu, došlo k bojom aj v priestore Dobšinej. Nepriateľské jednotky ju obsadili a povstalci ustúpili do hôr. Karol Adler sa stal organizátorom a vedúcim činiteľom partizánskej brigády kapitána Nálepku. Koncom roka 1944 sa v okolí Dobšinej vyskytovala partizánska brigáda Rákosi. Do jej stavu patrila aj jednotka Karola Adlera. Po smrti Zoltána Grubicsa sa práve on stal veliteľom partizánskej skupiny Sándor Petőfi. Partizáni sa však v polovici decembra 1944 dostali do zovretia nemeckými vojskami. Adlerova jednotka sa preto pokúsila uniknúť v oblasti Vyšnej Slanej a Rejdovej. Nemecké vojská ich však obkľúčili a postupne zlikvidovali. 10. decembra 1944 ho zajali po ťažkých bojoch vo Vyšnej Slanej a následne ho odovzdali Gestapu. Po surovom mučení bol 20. decembra 1944 obesený na námestí v Dobšinej. Pri vyšetrovaní sa Karol Adler správal hrdinsky a pred popravou údajne povedal: „Ja umieram, ale nás je veľa.“ Zvyšok jeho partizánskej jednotky, ktorý sa vyhol zničeniu pod vedením Jozefa Fábryho bojoval ďalej.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je mu venovaná pamätná tabuľa na budove pošty v Dobšinej. V roku 1964 bol in memoriam povýšený na kapitána a vyznamenaný Radom červenej hviezdy. V bratislavskej mestskej časti Dúbravka je po ňom pomenovaná ulica i škola.