Karol Krčméry
| Karol Krčméry | |
| jazykovedec, pedagóg a politik HSĽS | |
 | |
| Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
|---|---|
| V úrade 1925 – 1939 | |
| Podpredseda Senátu Národného zhromaždenia republiky Československej | |
| V úrade 1926 – 1929 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 29. november 1859 Ružomberok, Slovensko |
| Úmrtie | 2. február 1949 (89 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Politická strana | HSĽS |
| Alma mater | Budapeštianska univerzita |
| Profesia | pedagóg |
| Národnosť | slovenská |
| Vierovyznanie | rímskokatolícke |
| Rodina | |
| Rodičia | Karol Anastázius Krčméry, Terézia (rod. Kňazovická) |
| Súrodenci | brat Anastázius Silvester Krčméry |
| Deti | Ladislav Krčméry, Karol Krčméry ml., |
| Odkazy | |
 | Karol Krčméry (multimediálne súbory) |
PhDr. Karol Krčméry (Karol Ondrej) (* 29. november 1859, Ružomberok – † 2. február 1949, Bratislava) bol jazykovedec, pedagóg, verejný činiteľ. Pseudonym: Karol Tŕňowskí.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
- otec Karol Atanázius Krčméry
- matka Terézia rod. Kňazovická
- brat Atanázius Silvester Krčméry
- syn Ladislav Krčméry , Karol Krčméry
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Už v mladosti prejavoval záujem o literatúru. Písal básne a zaujímal sa o kultúrne a politické udalosti. Začal študovať teológiu v Pazmáneu vo Viedni, avšak pre slabú telesnú sústavu bol nútený seminár opustiť. Následne sa začal venovať filozofii a štúdiu klasických rečí, z ktorých veľmi rýchlo zložil doktorát a dosiahol profesorský diplom. Karol Krčméry začal svoju pedagogickú dráhu v Erzsébetvárosi a pokračoval ako riaditeľ vo Veľkej Kikinde, kde zotrval až do roku 1918. Okrem maďarského jazyka vyučoval aj po srbsky, čo bolo v tej dobe veľkou vzácnosťou a aj vďaka tomu sa už vo svojich 28 rokoch stal riaditeľom na gymnáziu v jazykovo zmiešanom území. V tomto pôsobisku zotrval 31 rokov. Napriek účinkovaniu v maďarských krajoch udržiaval kontakty so slovenskými vlasteneckými kruhmi.[1]
Po vzniku Československa sa vrátil na územie Slovenska. Vzdal sa penzie a všetkých výhod, ktorých by sa mu dostalo, keby zostal v Maďarsku. Stal sa stúpencom politiky Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany. Začal prispievať do novín Slovák. V rokoch 1925 - 1939 reprezentoval HSĽS hornej komore Národného zhromaždenia republiky Československej.[2][3] Dokonca v rokoch 1926 - 1929 pôsobil ako podpredseda senátu.[4] Bol členom predsedníctva strany a počas pobytu Andreja Hlinku v USA bol v päťčlennom direktóriu, ktoré riadilo stranu počas neprítomnosti predsedu. Na zasadnutiach senátu, ako aj vo výboroch sa venoval najmä otázkam školstva a cirkevných záležitostí. Bol odporcom pražského centralizmu a bojoval proti tendenciám počeštiť slovenský pravopis. Dostával sa preto do konfliktu s českými a slovenskými politikmi z centralistických strán, dokonca boli aj pokusy a snahy o jeho odvolanie z postu podpredsedu senátu. Zapojil sa aj do komunálnej politiky. V obecných voľbách v roku 1931 viedol ľudácku kandidátku do trnavského obecného zastupiteľstva.[5]
Prispieval do viacerých periodík, kde sa venoval najmä dejinám spisovnej slovenčiny, slovenskému pravopisu, gramatike, fonetike a lingvistike. Vo svojej práci dával do súvisu jazykový vývoj s vývojom politickým. Pôsobil v Matici slovenskej. Veľmi aktívny bol aj v Spolku svätého Vojtecha, kde pôsobil ako predseda jeho literárneho odboru, ktorý sa podarilo vytvoriť vďaka jeho snahe v roku 1930.[6]
Aj v pokročilom veku sa aktívne zúčastňoval na politickom a kultúrnom živote na Slovensku. Po vyhlásení autonómie Slovenska sa postupne stiahol z politiky a vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny už nebol kandidovaný. Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 prispel sumou 10.000 vtedajších korún na pôžičku obrody Slovenska[7]. Aktívnym zostal aj v rokoch 1939 - 1945. Bol členom Slovenského jazykovedného spolku, Slovenskej katolíckej akadémie a zasadal v správnych radách viacerých ružomberských podnikov.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Slovakia's Plea for Autonomy (Middletown, PA, 1935)
- K rečovej otázke Slovákov zreteľom k výčitke „Proč jste se odtrhli?“ (Trnava, 1937)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Dr. Karol Krčméry osemdesiatročný. Slovák (Bratislava), 29.11.1939, roč. XXI, čís. 75, s. 1.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. web.archive.org, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online. Archivované 2014-12-13 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. web.archive.org, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online. Archivované 2014-12-13 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. web.archive.org, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online. Archivované 2014-12-13 z originálu.
- ↑ Volebný boj v Trnave. Slovák, 1931-09-19, roč. XIII, čís. 211, s. 2.
- ↑ DREZZIO. Okrúhle výročia na sobotu 2. februára [online]. www.skolske.sk, [cit. 2021-09-23]. Dostupné online.
- ↑ Úpisy na pôžičku obrody. Slovák (Bratislava), 24.3.1939, roč. XXI, čís. 70, s. 8.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 279