Karol Markovič (historik)

Karol Markovič
rímskokatolícky kňaz a historik
Štát pôsobenia	Česko-Slovensko
Biografické údaje
Narodenie	10. január 1912 Michal nad Žitavou, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko)
Úmrtie	23. august 1978 (66 rokov) Šurany, Československo
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	17. máj 1936 (24 rokov) Trnava
Biografický portál

ThDr. Karol Markovič (* 10. január 1912, Michal nad Žitavou – † 23. august 1978, Šurany) bol slovenský rímskokatolícky kňaz a historik.

Život

Pochádzal z učiteľskej rodiny. V jedenástich rokoch ako výborný žiak začal študovať na Gymnáziu v Zlatých Moravciach. Po štyroch rokoch prestúpil na Slovenské gymnázium do Nových Zámkov, kde počas štúdia začal písať poéziu i menšie prozaické práce. Uverejňoval ich v Rozlete i v Slovenskej jednote pod pseudonymom Dušan Michalský. Maturoval v júni v roku 1930 v Nových Zámkoch. Základnú vojenskú službu absolvoval v Prahe. Štúdium začal ako poslucháč medicíny v Bratislave, ale pokračoval štúdiom teológie v Trnave, kde 17. mája 1936 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Kolárove a v roku 1938 vo Vrábľoch. Na Slovenské gymnázium v Šuranoch nastúpil ako profesor náboženstva spolu so Š. Hlavatým, J. Šavránom, P. Vlašákom a Š. Buranom. Aprobáciu profesora náboženstva získal v roku 1941.

Mesto Šurany v rokoch 1938 – 1945 zažilo veľa útrap a smutných chvíľ počas okupácie. Vtedy vyšla kniha Dr. Markoviča Dejiny Šurian do roku 1938. V týchto pohnutých časoch zohral Dr. Markovič veľkú úlohu. Postaral sa najmä o to, aby v meste bolo zriadené slovenské gymnázium. Bolo to jedno z troch slovenských gymnázií na okupovanom území (Šurany, Košice, Petrovec). Za tento čin musel zniesť veľa nenávisti. Maďarskí žandári mu neraz robili domové prehliadky a veľa vzácnych rukopisov mu spálili.

Na tunajšom farskom úrade pôsobil ako správca a farár. Dekanom pre obvod Nové Zámky sa stal v roku 1946. Biskupským inšpektorom národných škôl obvodu Nové Zámky a pre Novozámocké gymnázium bol menovaný v roku 1947.

Po februári 1948 v rokoch 1948 – 1953 po nástupe predstaviteľov KSČ do čela vlády sa politický systém v Československej republike radikálne zmenil. Boli prenasledované mnohé významné osobnosti. Totálny režim veľmi výrazne otriasol i postavením samotnej cirkvi. Do ťažkej situácie sa dostávali aj cirkevní hodnostári s ktorými boli vedené súdne procesy. Všetci kňazi boli Moskvou oboznámení o nových zákonoch, ktoré sa dotýkali šírenia duchovného slova. Toto tzv. preškolenie začínalo hromadnými odvodmi kňazov do Jáchymova. Často sa stávalo, že niektorí odmietli takéto zaobchádzanie. Výsledkom bolo mučenie, ťažká práca, neskôr i smrť. Do tejto situácie sa dostal i Dr. Karol Markovič. Po určitom čase, keď sa vrátil domov s podlomeným zdravím, snažil sa opäť vykonávať svoju prácu tak ako predtým, hoci dobre vedel, že všetky jeho bohoslužby a kázne sú prísne sledované a preto svoje slová tak sformuloval, aby nedal podnet k provokácii a nevyzneli ako „ideový diktát“.

V roku 1960 spracoval dôslednú štúdiu Nitrianskeho evanjeliára z 11. storočia. Je to najstaršia latinsky zachovaná rukopisná pamiatka na Slovensku. Tento vzácny liturgický poklad Nitrianskej kapituly (nazvaný aj kódex Juraja Pohronca) je písaný po latinsky na pergamene miniskulným písmom karolínskym v jednej kolumme. Rozmery fólií sú 19 × 275 mm. Dr. Markovič zistil, že tento evanjeliár v minulosti používali aj pri korunovaní kráľov a tiež pri intronizovaní biskupov. Pre slovenskú históriu mal Dr. Markovič zvlášť šťastnú ruku. 13. apríla 1961 na novozámockom farskom kostole na povale v hŕbe najrozličnejších kníh a časopisov uvidel knihu s menom Anton Bernolák. Bola to Slowakische Gramatik. Táto cenná stará písomnosť ho inšpirovala vykonať podrobný a dokonalý prieskum celého náleziska. Objavil Bernolákovu knižnicu o ktorej sa dovtedy nič nevedelo. Našiel tu i Bernolákovu intečnú knižku, slovenskú úradnú listinu, slovenský koncept výsluchu Alžbety Poničovej napísaný A. Bernolákom. Objavil dve doteraz neznáme rukopisné diela A. Bernoláka: Novu bibliotheca theologica selcta a Perceptiones de argronum cultu. Objavil veľa čiastkových údajov o Bernolákovom verejnom i súkromnom živote. Koncom roku 1966 našiel štvorstranný list Tomáša Bošniaka z roku 1605 písaný v slovenčine. Pre dnešných historikov je dôležitá jeho dizertačná práca Najstaršie dejiny Zoborského kláštora. V roku 1960 napísal aj Dejiny kláštora Nitrianskej čeľade neďaleko Šurian. Najznámejší a historicky cenný je cestopis po stopách Svätého Pavla.

Ako šéfredaktor Katolíckych novín v rokoch 1968 – 1970 precestoval viaceré krajiny vrátane Palestíny a Egypta.

Zomrel v Šuranoch kde je i pochovaný.

Dielo

• Duchovný pastier (1956)
• Blahoslavený Inocent (1957)
• Juraj Holeček buditeľ Slovenského juhu (1959)
• Rimania a staré dejiny Slovenska
• Slovenský Bossuet Alexander Rudnay (1961)
• Nitriansky evanjeliár (1962)
• Záveť A. Bernoláka
• Opátstvo sv. Hippolyta na Zobore
• Officium sv. Svorada a Benedikta (1976)
• Akademie istropolity