Karol Paluš
| Karol Paluš | |
| slovenský architekt a urbanista | |
 | |
| Narodenie | 27. máj 1925 Topoľčany, Československo |
|---|---|
| Úmrtie | 30. január 2000 (74 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Karol Paluš |
Akad. arch. Karol Paluš (* 27. máj 1925, Topoľčany – † 30. január 2000, Bratislava) bol popredný slovenský architekt a urbanista.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
- 1944 – 1945 štúdium na SVŠT, odbor kreslenia a deskriptívnej geometrie
- 1946 – 1947 dvojsemestrálne štipendium na École Nationale Superiere des Beaux Artes v Paríži, smer monumentálna maľba
- 1947 – 51 Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze, Špeciálna škola prof. Ing. arch. A. Benša, smer architektúra a urbanizmus. Záverečná štátna skúška vykonaná v praxi
- 1948 zakladajúci člen ZSVU “Majerník“
- 1950 člen Zväzu slovenských výtvarných umelcov a architektov
- 1950 – 72 zamestnanec Stavoprojektu Bratislava. Dosiahnuté zaradenie – vedúci ateliéru pre vývoj
- 1972 – 1989 Štátny projektový a typizačný ústav (ŠPTÚ), Bratislava, vedúci strediska vývoja
- 1989 uvoľnený do dôchodku
- 1992 – 2000 v slobodnom povolaní
Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]
Karol Paluš bol od svojej mladosti talentovaným kresliarom, preto sa od roku 1944 zapísal na SVŠT v Bratislave na oddelení kreslenia. Počas štúdia Karol Paluš absolvoval dva semestre na Akadémii v Paríži po ktorých ho maliar Gustáv Mallý, ako prednosta oddelenia krajinárskeho kreslenia, odporúča na dokončenie štúdia v zahraničí. Karol Paluš svoje štúdium ukončuje v roku 1951 na pražskej UMPRUM, oddelenie Špeciálnej školy prof. Ing. arch. Adolfa Benša, smer architektúra a urbanizmus. Po štúdiu na pražskej UMPRUM sa sám architekt vyjadruje: „Začínali sme silne ovplyvnení etapou vyzretého funkcionalizmu. Výuka išla v smere, ktorý sa začal pred vojnou, prerušený vojnou a jej tragickými následkami. Naši profesori a starší kolegovia vedeli prebudiť intenzívny záujem o potrebu hľadania rovnováhy medzi funkciou a formou architektúry. Tvorba ich samotných bola vykryštalizovaná v tej najčistejšej podobe, vlastne už vrcholovej.“[chýba zdroj]
Práca architekta[upraviť | upraviť zdroj]
Po vstupe do praxe Karol Paluš reaguje na kultúrno-spoločenské zmeny ideológie takto: „V každom prípade, bolo určité prekvapenie, čo sa v päťdesiatych rokoch čakalo od architektúry – bolo to niečo, čo sa považovalo za historickú záležitosť tvorby našich predchodcov v 18. a 19. storočí a zrazu sme boli postavení pred problém, vyrovnať sa s týmto tvaroslovím a to pod pojmom socialistického realizmu, v tých rokoch nie správne formulovaného.“ [chýba zdroj] V roku 1948 pôsobí ako zakladajúci člen ZSVU “Majerník“, a od 1. augusta 1949 bol vedený ako zamestnanec bratislavského Stavoprojektu kde pracoval ako – vedúci ateliéru pre vývoj až do roku 1972 v rokoch 1972 – 1989 pôsobí na ŠPTÚ štátny projektový typizačný ústav Bratislava, ako vedúci strediska vývoja. Po roku 1989 je uvoľnený do dôchodku neskôr od roku 1992 pôsobí v slobodnom povolaní. Zomrel 30. januára 2000 v Bratislave. Počas svojho života získal niekoľko významných ocenení napr. Cenu Dušana Jurkoviča v rokoch 1965 a 1968.
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Architekt Karol Paluš začína svoju tvorbu urbanisticko-architektonickými projektmi mesta Trnava, po ktorých sa v roku 1954 realizuje spolu s architektom Miroslavom Tenglerom pri návrhu vežových obytných domov na Miletičovej ulici, obytný súbor tvorí 5 domov na Miletičovej ulici v Bratislave s číslami 12,14,16,20,22, ktorých výstavba bola ukončená v roku 1957. Zastavovaná parcela bola zložito terénne formovaná, pričom architekti využili jeho členitosť a navrhli objekty v súlade s terénom pri minimálnych nákladoch na terénne úpravy. Architektonický návrh obsahuje i riešenie okolitej zelene so sústavou plôch pre oddych a rekreáciu. Architekt sa vo fáze projektovania vyjadruje pre časopis Architektura ČSR: „Keď sme začali riešiť Miletičovu ulicu, objednávka žiadala postavenie dvoch domov na pokraji preliačiny, kde kedysi viedol prepojovací kanál k Dynamitke. Navrhol som, že namiesto dvoch domov budem riešiť ulicu, resp. skúsim, čo toto územie unesie. Jednoducho možno povedať, že namiesto dvoch budov sme navrhli komplexné bývanie. Vytvorila sa mestská ulica a potom intímna zóna, ktorá mala slúžiť hlavne na rekreáciu s minimálnou hlučnosťou. Pôvodne sa táto štvrť mala končiť parkom a mala byť ohraničená vonkajším mestským okruhom. Ale už v priebehu výstavby začínalo byť zrejmé, že mesto sa bude rozvíjať ďalej.“
Ďalším z navrhovaných objektov je budova Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv na Kvetnej ulici. Jej projektovanie prebiehalo súčasne s prvou etapou projektovania obytného súboru Miletičova. Budova je riešená veľmi čisto použitím základných kompozičných prostriedkov použitím pozdĺžnej horizontality a rytmu pri členení vertikálnymi líniami. Neskoršie však je celkový koncept narušený dostavbami. Z rokov 1958 – 1962 v tvorbe Karola Paluša zaznamenávame budovu Chemického ústavu SAV v bratislavskej Patrónke. Objekt je usporiadaný do dispozičného trojtraktu. Okrem samotného arch. návrhu objektu autor rieši i začlenenie do prostredia. V rokoch (1968, 1970) architekt Paluš navrhuje dvojice administratívnych budov na nároží Miletičovej a Vajnorskej ulice. Konštrukcia je tvorená oceľovými stĺpmi, bezprievlakovými monolitickými doskami a betónovým jadrom. Objekty administratívnych budov sú riešené formou dvojpodlažnej haly podobne ako u administratívneho objektu pobočky Štátnej banky Československej dnes pobočky VÚB na Dunajskej ulici (1969 – 1974). Urbanistické a krajinárske špecifikum autora sa odráža i v návrhu Školského a rekreačného zariadenia Častá-Papiernička (1969 – 1973). Architekt Karol Paluš sa okrem krajinnej architektonickej a urbanistickej práci venoval aj tvorbe interiérov a zanecháva početné interiérové realizácie.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Smerné územné plány sídlisk Bratislava
- Vežové domy (Miletičova, Bratislava) (1954)
- Obytný výškový dom v Ružovej doline (1957)
- Chemický ústav SAV (1960, realizácia 1962)
- Výskumný ústav ekonomiky a organizácie stavebníctva (1967)
- Objekty experimentálnej bytovej výstavby v Rači (1962)
- Pozemné staviteľstvo, GR Bratislava (1967)
- Slovenský štatistický úrad s (veľkokapacitným počítačom) (1967)
- Vzplanutie živlov, kolárovský pamätník povodní v roku 1965 (začiatok 70. rokov)[1]
- Štátna banka Českosovenská dnes VÚB a.s., Dunajská ulica, Bratislava
- Kultúrno-spoločenské centrum pre mesto Snina, centrálne námestie, Snina [1]
- Častá - Papiernička, Častá
Architekt o sebe[upraviť | upraviť zdroj]
„Patrím ku generácii architektov, ktorá do praxe vstupovala po februári 1948. V oblasti architektúry, v súlade s politickými cieľmi v našej vlasti, nadobudla prvoradý význam sociálna spoločenská objednávka v nových kvantitatívnych parametroch. Ohraničenosť povojnových podmienok a možností (daný stupeň technického rozvoja) provokovala entuziazmus a chuť tvoriť. Chceli sme pracovať s plným nasadením schopností, talentu a veru nie na poslednom mieste i času. Naša generácia mala mimoriadnu príležitosť, aká sa iba málokedy ponúka mladým architektom. Ledva sme opustili školu, hneď sme mali možnosť naplno sa uplatniť. Boli sme postavení pred problémy, ktoré vyžadovali veľké skúsenosti a prax, ale súčasne aj určitú mieru skromnosti a trpezlivosti. Pritom hlavy sme ešte mali plné modelov a ideálnych miest a nových foriem bývania.“[chýba zdroj]
Významné ocenenia získané počas života:
Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Akad. arch. Karol Paluš www.archinet.sk
- Martin Kusý, Architektúra na Slovensku 1945-1975, PALLAS 1976 Bratislava
- Svetlík, J.: Akad. arch. Karol Paluš (27. 5. 1925) jubiloval. Projekt 33, 1991, č. 3 s. 55
- Nábělek, F.: Paluš. Encyklopédia Slovenska IV zväzok N-Q, Bratislava, VEDA 1980
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol Paluš
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Územný Plán Centrálna Mestská Zóna Kolárovo [online]. Mesto Kolárovo, 2008, [cit. 2018-04-20]. S. 16. Dostupné online. Archivované 2018-04-21 z originálu.