Karol Rimely

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karol Rimely
biskup banskobystrický
Biskup Rimely v marci 1904
Biskup Rimely v marci 1904
biskup – ornament
Karol Rimely - štít erbu
Štát pôsobeniaUhorsko Uhorsko
Funkcie a tituly
banskobystrický biskup
18931904
Predchodca Imrich Bende Wolfgang Radnai Nástupca
Biografické údaje
Narodenie4. február 1825
Ostrihom, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Maďarsko)
Úmrtie13. január 1904 (78 rokov)
Žiar nad Hronom
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka21. jún 1848 (23 rokov)
Biskup
Konsekrácia27. august 1893 (68 rokov)
SvätiteľKlaudius Vasari
kardinál, arcibiskup ostrihomský
Odkazy
Karol Rimely na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Karol Rimely

Karol František Rimely (* 4. február 1825, Ostrihom – † 13. január 1904, Žiar nad Hronom), bol rímskokatolícky biskup, 10. diecézny biskup banskobystrickej diecézy a cirkevný historik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 4. februára 1825 v Ostrihome[1] do rodiny Františka Rimelyho a Alžbety, rod. Szloboda. Deň po narodení dostal pri krste mená Karol František. Študoval na gymnáziu v Ostrihome a v Bratislave. Filozofiu absolvoval v Trnave v rokoch 1840-1842, a v rokoch 1842-1846 pokračoval štúdiom teológie vo Viedni, ktoré ukončil ziskom titulu doktor teológie. 21. júna 1848 bol vysvätený za kňaza.[2] Pôsobil ako pedagóg na seminári v Ostrihome a na Pázmaneu vo Viedni. V roku 1867 sa stal kanonikom bratislavskej kapituly. Od roku 1868 vyučoval maďarský jazyk a literatúru následníka rakúsko-uhorského trónu korunného princa Rudolfa a jeho dve sestry Gizelu a Klotildu. V roku 1870 bol vymenovaný za titulárneho opáta opátstva Lekýr (maď. Lekér, dnes časť obce Hronovce). V roku 1893 bol zvolený za farára v Bratislave.[3] 25. mája 1893 bol vymenovaný za banskobystrického biskupa a 27. augusta 1893 prijal biskupskú vysviacku z rúk ostrihomského arcibiskupa kardinála Kolosa Vaszaryho.[2] Nástupom na biskupský stolec sa stal aj členom hornej komory uhorského parlamentu.

Počas svojho pôsobenia na biskupskom stolci dal prestavať na vlastné náklady (60.000 korún) banskobystrický seminár z jednoposchodového na dvojposchodový. Taktiež sa zaslúžil o rekonštrukciu biskupského sídla vo Svätom Kríži (Žiar nad Hronom).[1]

Medzi jeho najvýznamnejšia literárno-vedecké diela patria dejiny viedenského Pázmanea a bratislavskej kapituly. Tlačou mu vyšlo viacero príležitostných kázní a článkov, bol spoluautorom Magyar Egyetemes Encyklopaedie (Uhorská univerzitná encyklopédia).

Zomrel 13. januára 1904 a bol pochovaný v biskupskej krypte v Žiari nad Hronom.[1]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • RIMELY, Carolus. Historia Collegii Pazmaniani : quam ex tabulariis conscripsit Carolus Rimely.. Viennae : Typis et sumptibus Congregationis Mechitharisticae, 1865. Dostupné online. S. 403. (lat.)
  • RIMELY, Carolus. Capitulum insignis ecclesiae collegiatae Posoniensis ad s. Martini Ep. Olim SS. Salvatorem. Posonii : typis Caroli Angermayer, 1880. Dostupné online. S. 335. Archivované 2013-05-14 z originálu. (lat.)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c KOLLÁR, Pavol. Stručné dejiny Banskobystrického biskupstva [PDF online]. Biskupstvo Banská Bystrica, [cit. 2013-01-17]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  2. a b CHENEY, David M.. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-01-17]. Kapitola Bishop Karol Rimely †. (angl.)
  3. Sturm 1901, s. 25

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Imrich Bende
biskup banskobystrický
18931904
Nástupca
Wolfgang Radnai