Kartuziánsky rád

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Erb kartuziánskeho rádu

Kartuziánsky alebo kartuziáni je katolícka rehoľa s prísnou regulou založená v roku 1084 sv. Brunom, pomenovaná podľa latinského názvu Chartreuse Cartusia (kláštor v Chartreuse). Motto kartuziánskej rehole je: lat. Stat crux dum volvitur orbis – Kríž stojí, kým svet sa krúti.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Rehoľu založil spolu so šiestimi spoločníkmi sv. Bruno z Kolína pri Grenoble vo Francúzsko. V rokoch 1122 - 1127 spísal Gvigo - piaty prior kláštora regulu tohto rehoľného spoločenstva. V roku 1141 sa zišla generálna kapitula - najvyšší orgán kartuziánskej rehole.

Rehoľné pravidlá boli pod názvom "Statuta ordinis cartusiensis a domino Guigone priore cartusie edita" kníhtlačou vydané v Bazileji, v roku 1510.

Už niekoľko storočí sa rodí v horskom prostredí kartuziánskeho kláštora Grande Chartreuse blízkosti Grenoble známy likér Chartreuse s nezameniteľnou chuťou a vôňou. Likér pôvodne vyvinul neznámy alchymista ako "elixír dlhého života". Mníchom dal zašifrovaný recept maršal François Annibale d' Estrees v roku 1605 a údajne im trvalo 150 rokov ho rozlúštiť.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Monastère de la Grande Chartreuse (Isère, Francúzsko)

Kartuziánsky rád má približne 400 členov, počet mužských kláštorov je 18, ženských je 5. Najviac kláštorov sa nachádza vo Francúzsku a v Španielsku po 5. Na Slovensku bol kartuziánsky kláštor v Kláštorisku v Slovenskom raji (založený 12. mája 1299) a v Červenom Kláštore pri Dunajci.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Na čele katuziánskeho rádu je generálna kapitula, na ktorú prichádzajú každé dva roky všetci priori. Mimo generálnej kapituly vedie rád generál, ktorého zvolí spoločenstvo vo Veľkej Kartúze (tu vznikol kartuziánsky rád), a ktorý je pritom aj jej prior. Taktiež spoločenstvá v jednotlivých kláštoroch si samé zvolia priora. Generálna kapitula a rehoľná vizitácia v jednotlivých kláštoroch ubezpečuje jednotu rádu.

Na Slovensku bol založený v roku 1319 ďalší kláštor kartuziánov v Červenom Kláštore na Spiši (Zamagurie). Neskôr v období baroka ho spravoval rád Kamaldulov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LOCKHART, Robin Bruce. Na cestě do nebe: skrytý život kartuziánů. Preklad Sylva Kolísková. 1. vyd. Praha : Zvon, 1996. ISBN 80-7113-163-6. (po česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]