Kasiterit
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Kasiterit | |||
|---|---|---|---|
Kasiterit na kremeni. |
|||
| SnO2 | |||
| Všeobecné informácie | |||
| Trieda | Oxidy a hydroxidy | ||
| Zaradenie | 4/D.02-40 | ||
| Rok objavenia | 1832 | ||
| Pôvod názvu | z gréckeho slova kassíteros – cín | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | tetragonálna | ||
| Bodová grupa | 4/mmm | ||
| Priestorová grupa | P 4/mnm | ||
| Mriežkové param. | a=4,7382 Å c=3,1871 Å V=69,99 Z=2 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | masívny, konkrécie, prizmatické kryštály s plochami {110} a {100} | ||
| Zrasty | kontaktné a penetračné zrasty podľa {011} | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | hnedý, čierny | ||
| Farba vrypu | žltohnedý | ||
| Lesk | diamantový | ||
| Pleochroizmus | dichroizmus X=žltý Z=červenohnedý |
||
| Priesvitnosť | nepriehľadný | ||
| Indexy lomu | nε=2,093-2,1 nω=1,99-2,01 |
||
| Odrazivosť na vzduchu |
λ (nm) | R1 (%) | R2 (%) |
| 400 | 11,70 | 13,20 | |
| 420 | 11,60 | 13,00 | |
| 440 | 11,50 | 12,80 | |
| 460 | 11,40 | 12,60 | |
| 480 | 11,30 | 12,50 | |
| 500 | 11,20 | 12,40 | |
| 520 | 11,00 | 12,20 | |
| 540 | 11,00 | 12,10 | |
| 560 | 10,90 | 12,00 | |
| 580 | 10,90 | 12,00 | |
| 600 | 10,80 | 12,00 | |
| 620 | 10,80 | 12,00 | |
| 640 | 10,70 | 12,00 | |
| 660 | 10,70 | 12,00 | |
| 680 | 10,60 | 12,00 | |
| 700 | 10,60 | 12,00 | |
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 6-7 | ||
| Hustota | 6,98 - 7,01 kg.dm−3 | ||
| Štiepateľnosť | dobrá podľa {100}, zlá podľa {110} |
||
| Lom | nepravidelný | ||
| Ostatné | |||
| Elektrické vlast. | vedie elektrický prúd | ||
| Odrody a variety | |||
| ainalit | |||
| Pozri aj portál Vedy o Zemi zoznam minerálov |
|||
Kasiterit (v staršom názvosloví aj cínovec) je minerál, kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky oxid ciničitý – SnO2. Je významnou rudou cínu.
Názov pochádza z gréckeho slova kassíteros – cín. Český a slovenský názov cínovec je odvodený od obce Cínovec v Krušných horách. Názov zaviedol Jan Svatopluk Presl.
Obsah |
Charakteristika [upraviť]
Je to tetragonálny minerál čiernej, hnedej, žltej, červenej až bielej farby. Má tvrdosť 6 – 7.
Výskyt [upraviť]
Často sa vyskytuje v hydrotermálnych žilách a pegmatitoch a greisenoch, asociujúcich s granitoidnými intrúziami. Asociuje s volframitom, arzenopyritom a molybdenitom. Kvôli svojej odolnosti sa môže koncentrovať v riečnych náplavovch a ryžoviskách.
Využitie [upraviť]
Je to ruda významná na výrobu cínu. Môže obsahovať viac než 75 % cínu[1].
Náleziská [upraviť]
- Slovensko – Hnilec
- Česko – Krupka, Horní Slavkov, Cínovec
- Čína – najdôležitejšie svetové nálezisko Yunan
Referencie [upraviť]
- ↑ http://www.geology.cz - On-line geologická encyklopedie (Online) prístup 28.1.2008