Kaspické more

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kaspické more z vesmíru
Delta Volgy z vesmíru
Mapa Kaspického mora obsahujúca niektoré sídla na pobreží, žlto vyznačené je povodie Kaspického mora

Kaspické more (po rusky Каспийское mоpe alebo Каспий, po perzsky دریای مازندران‎, po azerbajdžansky Xəzər dənizi, po kazašsky Каспий теңізі, po turkménsky Hazar deňizi, po grécky Kaspion pelagos, po latinsky Caspium Маrе) je slané, typicky reliktné jazero (prv to bolo more – súčasť Tethys). Leží medzi Európou a Áziou. Niekedy sa udáva, že pojem more nie je správny, pretože je to najväčšie jazero sveta podľa rozlohy. So svoju rozlohou spĺňa charakteristiky mora aj jazera.

Názov je odvodený od dávneho kmeňa Kaspijcov, ktorí žili vo východnej časti Kaukazu. Takisto ďalšie historické názvy (Girkanské, Chvalynské, Chvalisské alebo Chazarské more) sú odvodené od historických národov, ktoré obývali jeho brehy. S rozlohou 371 000 km²[1], ktorá sa však stále zmenšuje a dnes má už len asi 3/4 svojej pôvodnej rozlohy, je najväčším jazerom sveta. Dosahuje maximálnu hĺbku až 1 025 m[1] a najplytšie je na severe v oblasti Achtuby pri ústí Volgy. Salinita Kaspického mora je približne 1,2 %, čo je asi tretina salinity svetových morí. Je zo severu na juh 1 200 km dlhé a priemerne 320 km široké. Jeho hladina leží 28,5 m pod úrovňou svetového oceánu a je najnižším bodom európskeho svetadielu. Rozloha povodia je 3 500 000 km².

Pobrežie[upraviť | upraviť zdroj]

Dĺžka pobrežia je 7 000 km. Na jeho brehoch leží 5 štátov: Rusko, Kazachstan, Turkménsko, Azerbajdžan a Irán.

Polostrovy a ostrovy[upraviť | upraviť zdroj]

Polostrovy:

Ostrovy:

  • Čečen,
  • Tjulenij ostrov
  • Tjulenyje araly,
  • Ogurčinskij

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

3/4 vody pochádza z Volgy, ostatné prítoky sú Ural, Kura, Terek a Emba.[1]

Lodná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Kaspické more má veľký význam pre národnú a medzinárodnú lodnú dopravu. Najviac prevážané náklady sú ropa, drevo, obilie, bavlna, ryža a síra. Hlavné prístavyAstrachán, Baku, Machačkala, Krasnovodsk a Aktau, ktoré sú spojené osobnou dopravou. Medzi Baku a Krasnovodskom funguje železničný trajekt. V Iráne sú najväčšie prístavy Bandar-e Anzalī a Bender-Šách.

Osídlenie pobrežia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

V Kaspickom mori sa nenachádza veľa druhov rastlín a živočíchov, ale tie, ktoré tam žijú, sú zastúpené veľkým množstvom jedincov. Žije tu 500 druhov rastlín a 824 druhov rýb a iných živočíchov. Z rastlín prevládajú sinice a rozsievky. Novo sa objavilo mnoho červených a hnedých vodných rastlín. Z kvitnúcich sú najrozšírenejšie vocha morská a táhlice. Najväčšiu rastlinnú masu tvoria parožnatky (do 30 kg na 1 m² dna). Niektoré organizmy sa prisťahovali do Kaspiku pomerne nedávno či už na trupy člnov a lodí (slávky, rhizosolenia, svijonožci a tiež kraby) alebo priamo prostredníctvom človeka (mugil hlavatý, nereidky a zástupcovia syndesmya).Celkovo je tu veľmi veľa endemických druhov.Pôvod živočíchov je väčšinou neogénny, ktoré v dôsledku častých zmien slanosti prešli značnými zmenami. Z rýb tu patria jesetery, slede, kilky, hlaváče a zástupcovia druhu benthophilus. Z mäkkýšov to sú srdcovky. Z bezstavovcov zástupcovia pontogammarus, huby a jeden druh medúz. Okrem toho tu žije 15 druhov prisťahovaných z arktických a stredozemských krajín povodia. Významnú skupinu tvoria živočíchy sladkovodného pôvodu (zubáč obyčajný).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kaspické moře na českej Wikipédii.