Kastelorizo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha ostrova
Kastelorizo

Kastelorizo (gr. Καστελόριζο) alebo Mejisti (resp. v staroveku Megisté; gr. Μεγίστη), po taliansky Castelrosso, je grécky ostrov. Je to najvýchodnejšie územie Grécka, geograficky sa zvykne uvádzať už do Anatólie, leží iba niekoľko kilometrov od pobrežia južnej Anatólie, blízko tureckého mesta Kaş, kde často chodia miestni Gréci. Leží na polceste medzi Rodosom a Antalyou, alebo v porovnaní na grécke ostrovy medzi Rodosom a Cyprom. Na ostrove žije už iba 430 obyvateľov, nakoľko väčšina sa vysťahovala do Atén, alebo do zahraničia. Je súčasťou nomu Dodekanéz.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ak aj je ostrov Kastelorizo veľmi malý, má veľmi veľkú históriu. Nepretržite je osídlený od neolitu. Asi v 12 stor. pred Kr. sa na ostrove usadzujú dórski Gréci, ktorí sem prišli z ostrova Rodos. V staroveku sa ostrov nazýval Megisté (Μεγίστη). Ostrov podliehal Rodosu, ale v 4 stor. sa pravdepodobne osamostatnil, lebo razil vlastné mince. Neskôr ovládli Megisté Rimania a od roku 395 po Kr. je súčasťou Byzantskej ríše. V roku 1306 pripadol Johanitom, ktorí ovládali aj Rodos. V tejto dobe Megisté zmenil meno na Kastelorizo, z talianskych slov castello-kaštiel a rosso-červený, teda Castellorosso, pogréčtene Kastelorizo. Od roku 1480 tu vládnu Turci, ale tých čoskoro vyhnali Benátčania. Turci sa ostrova zmocnili až v roku 1659. V 17 stor. populácia Kasteloriza rapídne narástla, preto sa mnoho obyvateľov vysťahovalo na pobrežia Anatólie a posilnili tu tak populáciu Maloázijskych Grékov. Obyvatelia Kasteloriza počas Gréckej vojny za nezávislosť útočili svojimi ľoďami na turecké flotily, ku Grécku sa však pričlenili až roku 1947, kedy získali nezávislosť od Talianov. Vtedy malo Kastelorizo asi 15 000 obyvateľov, ktorí sa behom storočia vysťahovali hlavne do Atén.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kastelorizo je bohaté svojim folklórom. Známy je bohato zdobený trblietavý ženský kroj. Obyvatelia sú veľmi pobožní a prísne dodržiavajú starobylé tradície vychádzajúce ešte z byzantských a antických čias. Kastelorizo je známe aj svojimi ľudovými piesňami, najznámejšia z nich je určite pieseň To kastro tis Aspropalias.