Katarína Lancasterová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Katarína Lancasterová
Kráľovná Kastílie
Katarína Lancasterová
Katarína Lancasterová, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaLancasterovci (po narodení)
Trastamaraská dynastia (po svadbe)
Panovanie1393 – 1406
Biografické údaje
Narodenie31. marec 1373
Hertfordský zámok, Hertfordshire
Úmrtie2. jún 1418 (45 rokov)
Valladolid, Kastília a León
PochovanieToledoská katedrála, Kastília-La Mancha
Rodina
Manžel
Potomstvo
Juan II. Kastílsky
Katarína, villenská vojvodkyňa
Mária, aragónska kráľovná
OtecJán z Gentu, lancasterský vojvoda
MatkaKonstance Kastílska, infantka
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKatarína Lancasterová
(multimediálne súbory na commons)

Katarína Lancasterová, tiež známa ako Katarína Plantagenetová alebo Katarína Španielska (* 31. marec 1373 – † 2. jún 1418) bola dcéra Jána z Gentu, lancasterského vojvodu, a jeho druhej manželky, Konstance Kastílskej, dcéry a právoplatnej dedičky kráľa Petra Kastílskeho, ktorého zabil jeho nevlastný brat Henrich II. Katarína sa kastílskou kráľovnou stala vďaka sobášu s Henrichom III. Bola po nej pomenovaná jej pravnučka Katarína Aragónska, prvá manželka anglického kráľa Henricha VIII.

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Nárok na kastílsky trón[upraviť | upraviť zdroj]

Keď v roku 1385 porazil portugalský kráľ Ján I. kastílskeho kráľa Jána I. v bitke o Aljubarrotau (Južná Leiria), boli Katarínini rodičia podporený, aby presadili svoje právo na kastílsky trón (toto právo mal Ján Gaunt vďaka svojej manželke Konstance, dcére kastílskeho kráľa Petra). V roku 1386 Katarína sprevádzala otca a matku na ceste z Anglicka do Kastílie, aby dosiahli právo Jána Gaunta na trón. Anglicko a Portugalsko uzavreli v roku 1386 proti Kastílii spojenectvo, ktoré posilnili manželstvom kráľa Jána I. a Kataríninej nevlastnej sestry, Filipy.

Dohodnutie manželstva[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1387 prijal Ján Gaunt návrh kráľa Jána I. Kastílskeho na svadbu Kataríny s jeho synom, budúcim Henrichom III. a tiež súhlasil, že Konstance, lancasterská vojvodkyňa sa vzdá všetkých práv na kastílsky trón. 8. júla 1388 bola podpísaná zmluva o tejto dohode v Bayonne v Gascony. Manželstvo pomohlo obnoviť legitimitu trastamarskej línie. Okrem toho, spolu s prímerím z Leulinghamu a v Moncaou, pomohli zásnuby ukončiť storočnú vojnu.

Svadba a manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

5. augusta 1388 Katarína prehlásila, že vstúpi do manželstva dobrovoľne a plne akceptuje danú zmluvu. Zmluva zahŕňala aj veno – mestá Sória, Almazán, Atienza, Deza a Molina. 17. septembra 1388 sa Katarína vydala za, o deväť rokov staršieho, Henricha v katedrále v Palencii. Jej manžel prevzal trón po smrti svojho otca v roku 1390, ale až v roku 1393 bol prehlásený za plnoletého a začal vládnuť. Katarínin jediný prínos do manželovej vlády bolo porodenie ich troch detí a starostlivosť o náboženskú ochranu Rehole kazateľov. V septembri 1390 Katarína uznala právomoc Avignonského pápežstva, pričom vtedajším pápežom bol Klement VII. a odvtedy podporovala toto pápežstvo.

Potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Katarína porodila manželovi Henrichovi tri deti:

Vdova[upraviť | upraviť zdroj]

Erb Lancasterovcov
Ďalší erb Lancasterovcov

Regentstvo s Ferdinandom[upraviť | upraviť zdroj]

Henrich III. zomrel v roku 1406 a podľa jeho poslednej vôle, sa regentmi počas synovej neplnoletosti mali stať jeho manželka Katarína a jeho brat Ferdinand I. Aragónsky, pričom moc mali zdielať s kráľovskou radou, no Ferdinand mal mať najväčšiu moc. Poručníctvo Jána II. však získali dvaja šľachtici, Diego López de Stúñiga a Juan Fernandez de Velasco. Katarína bola pripravená brániť seba i svoju rodinu v známom španielskom zámku, Alcázar of Segovia, pretože nebola ochotná vzdať sa svojho ročného syna. Ferdinandovi sa nakoniec podarilo uzavrieť dohodu, ktorej výsledkom bolo, že Katarína získala hlavné poručníctvo svojho syna.

Ferdinand nariadil Mudejarom (farmári, remeselníci, námorníci a stavitelia lodí) nosiť na oblečení symbol – modrý mesiac. Tí nesmeli opustiť svoje domovy a ani pracovať alebo obchodovať s kresťanmi. Takisto Židia mali zakázané pracovať a obchodovať s kresťanmi. To bol pokus prostredníctvom Jána II. potlačiť náboženské menšiny, ktoré Katarína podporovala až do svojej smrti. Ďalšie napätie medzi regentmi viedlo k rozdeleniu vlády. Kráľovská rada udelila Kataríne kontrolu nad severnou časťou Kastílskeho kráľovstva a Leonu.

Katarína sa stále viac zapájala do Ferdinandovej vojny proti Granade ležiacej na juhu Španielska, a to poškodilo Katarínino spojenectvo s Francúzskom. Následne bola schopná posilniť svoj vzťah s Portugalskom, v ktorom bola jej nevlastná sestra Filipa kráľovnou, a s Anglickom, kde od roku 1399 vládol jej nevlastný brat Henrich IV. Katarína a jej nevlastný brat Henrich podporovali obchod medzi Kastíliou a Anglickom. Táto jej medzinárodná politika bola veľmi prospešná pre Kastíliu, ale jej spoluregenti nie vždy konali v svojom najlepšom záujme. Katarína ďalej podporovala pozíciu protipápeža Benedikta XIII. a spočiatku bola proti Kostnickému koncilu, ktorý sa konal v rokoch 14141418.

Samostatné regentstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Keď v roku 1416 Ferdinand zomrel, bola Katarínina moc oslabená, pretože Ferdinandovi odporcovia ju už nepodporovali. Vláda sa stala veľmi konziliárnou. Katarína, ktorá bola chorá po mŕtvici, sa vzdala starostlivosti o syna.

Smrť a pohreb[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľovná Katarína zomrela 2. júna 1418 vo Valladolide na mŕtvicu, ktorú pravdepodobne spôsobila jej veľká nadváha. Opustila tak svojho trinásťročného syna a nechala ho napospas milosti sebeckých dvoranov. Pochovali ju vedľa svojho manžela v Capilla de los Reyes Nuevos v toledskej katedrále.
Jej monumentálna socha ju zobrazuje ako ženu s dlhou tvárou a vysokým klenutým čelom.

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eduard II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eduard III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela Francúzska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján z Gentu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viliam I. z Hainault
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filipa z Hainault
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jana z Valois
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Katarína Lancasterová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alfonz XI. Kastílsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Peter Kastílsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Konstance Kastílska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juan García de Padilla
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária de Padilla
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Fernandez de Henestrosa
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Katherine of Lancaster na anglickej Wikipédii.