Katarína Alexandrijská

	Svätá Katarína Alexandrijská
	; Caravaggio, Svätá Katarína Alexandrijská, okolo 1598, olej na plátne, Museo Thyssen-Bornemisza, Madrid
Biografické údaje
Narodenie	3. storočie, Alexandria
Úmrtie	okolo 307, Alexandria, podľa iných 24. novembra 304
Uctievanie
Atribúty	zlomené koleso, meč, palma, ľalia, koruna na hlave, kríž
Patronát	mladých dievčat, manželiek, učiteľov, študentov, teológov, filozofov, advokátov, notárov, univerzít, knižníc, nemocníc, ošetrovateľov, kolárov, hrnčiarov, mlynárov, lodníkov, obuvníkov
Cirkev	rímskokatolícka cirkev, východné cirkvi, protestantské cirkvi
Sviatok	25. november (rímskokat. cirkev), 24. november (vých. cirkvi)
Odkazy
	Katarína Alexandrijská; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Svätá Katarína Alexandrijská (gr. Αικατερίνη; * ? – † 307) bola podľa legiend kresťanská panna a mučeníčka žijúca v 4. storočí.

Ide do istej miery o apokryfnú postavu, ktorej život a skutky sa zakladajú iba na legendách. Vzhľadom na jednu z najznámejších legiend spájaných so svätou Katarínou záver jej života možno časovo ohraničiť obdobím panovania rímskeho cisára Maxentia (vládol v rokoch 306 – 312).

Svätá Katarína v legendách[upraviť | upraviť zdroj]

Ako napovedá jej meno narodila sa v egyptskej Alexandrii a podľa všetkého bola veľmi vzdelanou a krásnou mladou ženou pochádzajúcou dokonca z kráľovského rodu. V najstarších gréckych životopisoch sa nazývala Aikatheriné, t. j. „stále čistá“. Z toho sa odvodzoval starý latinský tvar mena Ecaterina a pravdepodobne aj ruské Jekaterina.

Najznámejšia legenda o svätej Kataríne vraví, že ako kresťanská veriaca verejne protestovala u cisára Maxentia proti uctievaniu pohanských modiel. Cisár dal zavolať päťdesiat najváženejších učencov a filozofov, ktorí mali za úlohu vyvrátiť jej vieru. Kataríne, napriek jej mladému veku, sa však podarilo pred filozofmi svoju vieru obhájiť a dokonca ich presvedčila aby sa obrátili na kresťanstvo. Keď učenci priznali pred cisárom svoj neúspech, dal ich okamžite všetkých popraviť. Napriek Kataríninmu víťazstvu bola i ona napokon mučená a popravená. Predchádzala tomu však cisárova ponuka na sobáš. Katarína sa však odvolala na Ježiša Krista, ktorému sa sľúbila, a ponuku odmietla. Nasledovalo väzenie a mučenie. Ešte vo väzení obrátila na kresťanstvo cisárovu manželku a dvesto vojakov.

Maxentius sa rozhodol Katarínu zlomiť na kolese s vyčnievajúcimi hrotmi. Pri mučení sa však koleso zlomilo a preto rozhodol meč, ktorým bola sťatá. Koleso ako nástroj jej múk sa stalo Kataríniným hlavným atribútom, s ktorým býva najčastejšie zobrazovaná. Prostredníctvom neho sa svätá Katarína stala patrónkou všetkých povolaní, pri ktorých hrá koleso významnú úlohu (mlynári, kolári, lodníci a pod.).

Podľa tradície zomrela 24. novembra 304.

Kult svätej Kataríny[upraviť | upraviť zdroj]

Kult svätej Kataríny je od najstarších čias veľmi rozšíreným a zasiahol takmer celý kresťanský svet. Dostala titul veľkomučenica. Jeho prvotným strediskom sa stal známy Monastier svätej Kataríny na Sinajskom polostrove. Monastier patriaci gréckej ortodoxnej cirkvi hojne navštevujú pútnici, ktorým ukazujú údajný Katarínin hrob. Podľa povesti ostatky svätice odniesli po jej smrti anjeli práve na vrch Sinaj, kde ich pochovali. Pri jej hrobe sa zastavovali aj križiaci, ktorí sa od počiatku druhého tisícročia vydávali k Svätému hrobu.

O popularite a význame kultu svätej Kataríny svedčí množstvo kostolov zasvätených tejto svätici. Aj na Slovensku je ich hojný počet; k veľmi známym patria:

Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej na Mestskom hrade, Kremnica
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, Banská Štiavnica
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, Dolný Kubín
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, Handlová
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, Smolník
ruiny bývalého Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach.

V Česku k známym kostolom patria napr. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Olomouci, veľmi významnou pamiatkou románskeho slohu je Rotunda svätej Kataríny v Znojme.

Svätá Katarína Alexandrijská bola istý čas druhou najuctievanejšou svätou ženou (hneď po Panne Márii). V západnom kresťanstve patrí medzi štrnásť svätých pomocníkov v núdzi a spolu so svätou Barborou, svätou Dorotou a svätou Margitou tvorí skupinu štyroch veľkých panien.

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa jej sviatok slávi 24. novembra, ide o menší (tzv. šestiričný) sviatok bez veľkého slávoslovia.

Svätá Katarína v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Svätá Katarína býva častým umeleckým námetom a to už od najstarších čias. Mnoho veľkých svetových maliarov sa inšpirovalo pri tvorbe jej legendou (Fra Angelico, Raffael, Lorenzo Lotto, Correggio, Lucas Cranach starší, Peter Paul Rubens); k známym dielam patrí freska Dišputa svätej Kataríny Alexandrijskej pred cisárom Maxentiom od renesančného maliara Pinturicchio (v Apoštolskom paláci vo Vatikáne) zachytávajúca ústrednú scénu svätokatarínskej legendy.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Majster Theodorik, Svätá Katarína Alexandrijská, 14. stor., tempera na dreve, Národná galéria, Praha
Niccolò di Segna, Svätá Katarína Alexandrijská, 14. stor., Pinacoteca nazionale, Siena
Giovanni Antonio Merli, Svätá Katarína Alexandrijská a svätý Rochus, 1480, freska, Opátstvo svätých Nazaria a Celsa, Novara
Sebastiano del Piombo, Svätá rodina so svätou Katarínou, svätým Šebestiánom a donátorom, okolo 1507, olej na dreve, Musée du Louvre, Paríž
Raffael, Svätá Katarína Alexandrijská, 1508, olej na dreve, Národná galéria, Londýn
Guido Reni, Korunovanie Panny Márie so svätými Katarínou Alexandrijskou, Jánom Evanjelistom, Jánom Krstiteľom a Romualdom, 1595 – 1598, olej na plátne, Pinacoteca nazionale, Bologna
José de Ribera, Mystický sobáš svätej Kataríny, 1648, olej na plátne, Metropolitan Museum of Art, New York
Socha svätej Kataríny Alexandrijskej v opátskom Kostole svätých Petra a Pavla benediktínskeho kláštora v Rajhrade
Ikona sv. Kataríny, 14. stor., Byzantské múzeum v Aténach
Ikona sv. Kataríny, 17. stor., Monastier sv. Kataríny na Sinaji