Katechizmus tridentského koncilu

Katechizmus tridentského koncilu (lat. Catechismus ex decreto Concilii Tridentini), hovorovo tiež tridentský katechizmus alebo rímsky katechizmus, je katechizmus vyhlásený katolíckou cirkvou na tridentskom koncile v 16. storočí. V tom čase to bol jediný všeobecný záväzný katechizmus pre celú katolícku cirkev, ktorý bol určený prevažne pre kňazov a farárov, a ktorý mal za úlohu upevniť katolícku náuku voči nastupujúcej protestantskej reformácii.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vlna protestantskej reformácie v 16. storočí a nové technológie tlače znamenali, že sa Európou šírilo veľké množstvo populárnych teologických pojednaní a katechizmov, z ktorých väčšina hlásala náuky v priamom rozpore s katolíckou cirkvou, a tá ich považovala za herézu. Farári a kňazi, ktorí boli v bezprostrednejšom kontakte s veriacimi, často nemali potrebné teologické vedomosti, aby čelili reformným ideálom, ktoré sa rýchlo šírili a odvádzali mnoho veriacich od katolíckej viery.

Pri diskusiách v rámci tridentského koncilu vyplynula vôľa zjednotiť základy učenia katolíckej cirkvi do jediného oficiálneho textu: „Vedení touto situáciou, otcovia tridentského ekumenického koncilu s živou túžbou prijať nejaký spásonosný liek na tak závažné a zhubné zlo, neobmedzili sa na to, že by objasnili svojimi definíciami hlavné body katolíckej náuky proti všetkým bludom našej doby, ale stanovili tiež, aby bola ponúknutá určitá formulácia a určitá metóda ku vzdelávaniu kresťanského ľudu v základoch viery, ktoré si majú osvojiť vo všetkých cirkvách tí, ktorí majú úrad legitímnych pastierov a učiteľov.“

Toto rozhodnutie bolo prijaté na 18. zasadnutí koncilu 26. februára 1562 na návrh kardinála sv. Karola Boromejského, ktorý si vrúcne želal reformu duchovenstva. Pápež Pius IV. zveril zostavenie katechizmu štyrom teológom. Dohľad nad prácou mali za úlohu traja kardináli. Karol Boromejský dohliadal na zostavenie originálneho talianskeho textu, ktorý bol vďaka jeho úsiliu dokončený v roku 1564. Vyhlásenie prebehlo súbežne v latinčine a taliančine v roku 1566 na príkaz pápeža Pia V. s názvom „Catechismus ex decreto Concilio Tridentini ad parochos Pii V. Jussi editus, Romae, 1566“. Koncil tiež nariadil preklady katechizmu do všetkých ďalších jazykov.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Koncil chápal katechizmus ako oficiálnu príručku pre vzdelávanie ľudu, siedmy kánon „De reformatio“ (Zasadnutie XXIV) znie: „Aby veriaci mohol pristupovať k sviatostiam s väčšou úctou a zbožnosťou, Svätá synoda poveruje všetkých biskupov, aby vysvetľovali gestá a zvyky spôsobom zodpovedajúcim pochopenie ľudu. Majú tiež dohliadnuť, aby ich farári s úctou a prezieravosťou dodržiavali rovnaké pravidlá, s využitím pre svoje vysvetlenie, v nutnom a vhodnom prípade, ľudového jazyka. Nech sa vo výučbe rôznych sviatostí drží požiadaviek Svätej synody: biskupi sa majú uistiť, že všetky tieto poučenia sú preložené do ľudovej reči a vysvetlené veriacim každým farárom.“

Katechizmus, aj keď bol písaný v prvom rade pre farára, bol cirkvou chápaný aj ako pevná a stabilná schéma výučby pre veriacich, zvlášť týkajúca sa náuky o milosti. Za tým účelom sa dielo verne drží dogmatických definícií koncilu. V roku 1899 pápež Lev XIII. v liste francúzskym biskupom odporučil štúdium rímskeho katechizmu všetkým seminaristom.

Text katechizmu je rozdelený do štyroch častí:

Sú v ňom body, ktoré na koncile neboli prerokované, ako „pápežský primát“ a „limbus puerorum“. Úplne chýba náuka o odpustkoch, ktorá je uvedená neskôr v „Decretum de indulgentiis“ (Zasadnutie XXV). Biskupi sa sami so šírením nového katechizmu poponáhľali, ako tým, že ho sami čítali, aby si ho uložili do pamäte, tak tým, že povzbudzovali kňaza, aby o ňom diskutovali na každom stretnutí a používali ho ku vzdelávaniu veriacich.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Římský katechismus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).