Katedrála Panny Márie a svätého Štefana (Speyer)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Speyer Cathedral*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Speyer Dom pano.jpg
Katedrála v Speyeri
Štát Nemecko Nemecko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ii
Identifikačné č. 168
Región** Európa a Severná Amerika
Súradnice 49°19′02″S 8°26′33″V / 49.317222°S 8.4425°V / 49.317222; 8.4425Súradnice: 49°19′02″S 8°26′33″V / 49.317222°S 8.4425°V / 49.317222; 8.4425
História zápisu
Zápis 1981  (5. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Katedrála Panny Marie a svätého Štefana v nemeckom meste Speyer, v tesnej blízkosti Rýna, je najväčšia zachovaná románska stavba.[1], od roku 1981 je na listine svetového dedičstva UNESCO. Katedrála bola miestom korunovácií stredovekých nemeckých cisárov aj ich posledného odpočinku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér

Základný kameň monumentálnej katedrály bol položený v roku 1027.[2], kedy sa stal rímskonemeckým cisárom Konrád II. Sálsky[3] zo sálskej dynastie, ktorý pochádzal z okolia Speyeru. Stavba bola zahájená v roku 1030, v roku 1039 bol Konrád pochovaný v jej krypte a bola vysvätená za vlády jeho vnuka Henricha IV. Sálskeho v roku 1061. Stavba, ktorá sa odborne nazýva „Speyer I“, bola trojloďová bazilika s priečnou loďou, západným chórom (Westwerk) a plochým dreveným stropom.

Blízkosť rieky spôsobovala problémy s nestabilným podložím a Henrich IV. dal časť katedrály krátko po vysvätení strhnúť a založil ju v ešte väčších rozmeroch (Speyer II.). Celkom prestaval východný chór, hlavná loď bola zvýšená o 5 metrov a zaklenutá krížovou klenbou, zostala len krypta, časť priečnej lode (transeptu) a spodnej časti východných veží. V roku 1106, keď Henrich IV. zomrel, bola stavba dokončená. Celá katedrála je postavená z červeného pieskovca a svojou dĺžkou 143 m a šírkou 43 m je po demolícií kláštora v Cluny začiatkom 19. storočia najväčším románskym kostolom na svete.

Keď vojsko francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. v roku 1689 dobylo a vypálilo Speyer, bola i katedrála značne poškodená a v troskách zostala až do konca 18. storočia, kedy ju začal renovovať Ignác Michael Neumann. V roku 1794 bola znovu poškodená miestnym davom a hrozila jej demolícia, zachránil ju zásah mainzského arcibiskupa.

Po Napoleonovom páde pripadol Speyer Bavorsku a kráľ Ľudovít I. Bavorský zabezpečil o rekonštrukciu, ktorej sa ujal architekt Heinrich Hübsch a v rokoch 1854 - 1858 novo postavil celé západné priečelie v historizujúcom slohu. Pri rekonštrukcii v 60. rokoch 20. storočia bola odstránená vnútorná baroková omietka i fresky z 19. storočia a chrám dostal nové dvere. Od roku 1996 sa opäť rekonštruuje, dokončenie je plánované na rok 2015.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Katedrála je trojloďová románska bazilika so štyrmi vežami a barokovou kupolou nad krížením. Všetky lode sú zaklenuté krížovými klenbami a vnútro pôsobí vznosným dojmom. Pod východným chórom je pôvodná krypta z roku 1040. Stavba je 444 rímskych stôp, čiže 134 m dlhá, a 111 stôp, čiže 43 m široká. Hlavná loď je 14 m široká a výška klenby je 33 m. Východné veže sú 71,2 m vysoké, západné veže v priečelí 65,6 m.

Vnútorné zariadenie je moderné, v hlavnej lodi bol organ z rokov 1961 - 1977 v roku 2011 nahradený organom značky Seifert s 87 registrami.[4].

V chóre je organ z roku 2008 a v barokovej kupole nad krížením je deväť zvonov, jeden je z roku 1822, ostatné z roku 1963.

Zoznam pochovaných kráľov a cisárov Rímskonemeckej ríše[upraviť | upraviť zdroj]

Katedrála počas storočí fungovala ako cisárske pohrebisko, v krypte sú pochovaní:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dethard von Winterfeld: Romanik am Rhein. Stuttgart 2001, S. 66
  2. Erwin Reidinger: 1027: Gründung des Speyerer Domes. Orientierung – Achsknick – Erzengel Michael. In: Archiv für mittelrheinische Kirchengeschichte. Bd. 63 (2011), Speyer 2011, S. 9-37. Plan in Homepage: http://erwin-reidinger.heimat.eu/HP_Bilder/Reidinger-Speyer.pdf
  3. Anton Doll: Überlegungen zur Grundsteinlegung und zu den Weihen des Speyerer Domes. In: Archiv für mittelrheinische Kirchengeschichte. Bd. 24 (1972). S. 9–25. Hier: S. 16
  4. [1]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Katedrála Panny Marie a sv. Štěpána (Špýr) na českej Wikipédii.