Katedra rusistiky a východoeurópských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Katedra rusistiky a východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je jednou z 31 katedier Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Katedra ponúka štúdium v programe Ruské a východoeurópske štúdiá a Prekladateľstvo a tlmočníctvo (ruština – angličtina, ruština – nemčina). Študijný program Ruské a východoeurópske štúdiá je koncipovaný ako areálové štúdium, v ktorom má priestor praktická jazyková príprava, reálie, kulturologické, politické, sociálne a historické aspekty. Štúdium Prekladateľstva a tlmočníctva je zamerané na teoretické a praktické znalosti o jazyku a kultúre. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa katedra zameriava na spracovanie dejín ruskej literatúry a rukopisného dedičstva ruského a slovanského stredoveku, výskum súčasného ruského jazyka a teórie a praxe prekladu a tlmočenia.

Personálne obsadenie katedry[upraviť | upraviť zdroj]

Vedúci katedry Doc. Mgr. Ľubor Matejko, PhD.

Ďalší učitelia katedry

  • Mgr. Nina Cingerová, PhD.
  • Mgr. Irina Dulebová, PhD.
  • prof. PhDr. Anton Eliáš, CSc.
  • prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.

Doktorandi v dennej forme štúdia

  • Mgr. Ingrid Valová
  • Mgr. Andrej Kállay
  • Mgr. Kristína Radimáková
  • Mgr. Katarína Hrčková
  • Mgr. Ľubica Bezáková
  • Mgr. Jaroslav Sommer

Dejiny katedry[upraviť | upraviť zdroj]

Slavistické disciplíny, vrátane rusistiky, boli od začiatkov existencie Filozofickej fakulty UK zastúpené kurzami pre poslucháčov fakulty, pričom v rámci Slovanského seminára bolo od akademického roku 1922/1923 vyčlenené samostatné Oddelenie ruského jazyka a literatúry. Oddelenie viedol od jeho vzniku až do roku 1945 Valerij Alexandrovič Pogorielov, predtým profesor na ruskej univerzite vo Varšave. Prof. V. A. Pogorielov prednášal dejiny ruského jazyka a literatúry, ruskú ľudovú slovesnosť, ruskú dialektológiu a cyrilskú paleografiu, viedol aj lektorské cvičenia z ruštiny. Ako odporca boľševizmu sa pred príchodom sovietskych vojsk začiatkom roka 1945 vysťahoval do americkej okupačnej zóny v Nemecku. Ešte roku 1945 vymenovali za profesora ruskej filológie ďalšieho príslušníka porevolučnej vlny ruských emigrantov prof. A. V. Isačenka, ktorý predtým pôsobil u prof. S. N. Trubeckého vo Viedni, habilitoval sa v Ľubľane a od roku 1941 pracoval v Bratislave ako lektor ruského jazyka na Vysokej škole obchodnej. V roku 1946 sa prof. A. V. Isačenko, v tom čase už rešpektovaný znalec v oblasti ruskej jazykovedy, stal riaditeľom novokonštituovaného Ruského seminára, ktorý sa v roku 1948 transformoval na Katedru ruského jazyka a moderných filológií. Vedúci post si udržal aj neskôr, keď vznikla Katedra ruského jazyka a literatúry. Profesora A. V. Isačenka možno považovať za zakladateľa profesionálnej slovenskej rusistiky a s jeho menom sa spája aj prvé obdobie veľkého rozmachu katedry.

Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa ruská filológia ocitla v celkom novej situácii. Do popredia vystúpili najmä jej pragmatické úlohy, spojené s enormným dopytom po učiteľoch ruštiny všetkých stupňov škôl, ako aj po prekladateľoch z ruštiny. V roku 1955, keď prof. A. V. Isačenko odišiel z Bratislavy do Olomouca, už mala katedra desať interných učiteľov. Rozvoj rusistiky pokračoval aj v druhej polovici 50. rokov a v 60. rokoch, keď sa na čele katedry po prof. A. V. Isačenkovi vystriedali doc. Ľ. Ďurovič (1955 – 1959) a doc. J. Kopaničák (1959 – 1970). Politicky exponovaná pozícia ruskej filológie prinášala pre rozvoj odboru isté výhody, ale mala i svoje tienisté stránky, napríklad vysokú mieru citlivosti kádrovej otázky. Politické turbulencie prinášali v osudoch mnohých pracovníkov katedry neraz dramatické zvraty a bránili vytvoreniu prirodzeného vedeckého prostredia. Situácia na katedre v 70. a 80. rokoch bola zrkadlovým obrazom stagnácie v krajine. Z hľadiska rozvoja rusistiky nastal na jednej strane značný rast kvantity – v roku 1974 bolo na katedre až 27 interných učiteľov. Pokiaľ ide o metodologickú kreativitu a vedeckú produkciu, v porovnaní s predchádzajúcim obdobím však badať istý útlm. Na poste vedúceho katedry v tomto čase krátko pôsobil doc. C. Chorvát (19701971), po ňom sa ujal vedenia doc. J. Svetlík (19711977), neskôr doc. I. Serdula (19771986) a napokon doc. N. Ševcová (19861989).

Politický obrat roku 1989 nemohol neovplyvniť vývin rusistiky ako odboru. Katedra na jednej strane reprezentovala jednu z najrozvinutejších filologických disciplín s veľkou kádrovou a materiálnou základňou, na druhej strane však už nepôsobili činitele, vďaka ktorým rusistika v predchádzajúcom období patrila k preferovaným filológiám. Citeľným sa stal najmä pokles záujmu o učiteľské štúdium, keďže ruština postupne stratila dominantné postavenie na základných a stredných školách. Ak mala katedra v roku 1989 dve desiatky interných učiteľov, v roku 1993 to už bolo len 16 a proces redukcie pokračoval aj naďalej, takže v roku 2009 bol počet interných pedagógov šesť. Profil katedry sa za toto obdobie v mnohých ohľadoch zmenil. Dominantným študijným programom sa stali novokoncipované ruské a východoeurópske štúdiá. Pokiaľ ide o vedeckú produkciu, do popredia sa od polovice 90. rokov dostala literárnovedná rusistika, ktorá sa po celé desaťročia javila v porovnaní s jazykovedou ako menej produktívna. V priebehu dvoch desaťročí sa na poste vedúceho katedry vystriedalo niekoľko interných učiteľov – doc. A. Eliáš (19891992), doc. G. Baláž (19921995), doc. R. Blazsek (19951998), doc. O. Kovačičová (19982001). Od roku 2001 je vedúcim katedry doc. Ľ. Matejko.

Aktivity katedry[upraviť | upraviť zdroj]

Katedra každoročne organizuje ŠVOČ a rozličné exkurzie spojené s poznávaním kultúry východnej Európy (napr. Ukrajina [Ľvov], Maďarsko, Severné Macedónsko, Rusko [Petrohrad, Solovecké ostrovy] a ďalšie). Poslucháči katedry sa zúčastnili aj na prvých dvoch ročníkoch medzinárodného festivalu ruského jazyka a kultúry „Друзья, прекрасен наш союз!“, ktoré sa konali v Krakove a vo Varšave. Počas letných mesiacov sa študenti môžu zúčastniť dobrovoľníckeho pobytu v Kostromskej oblasti v Rusku. V súčasnosti sa na katedre konajú stretnutia s veľvyslancami z východoeurópskych krajín. Doteraz sa uskutočnili prednášky veľvyslancov z Bieloruska V. M. Serpikova, ktorý sa usiloval o demýtizáciu stereotypov o Bielorusku. Prednáška trvala približne hodinu a jej účastníci si vypočuli základné štatistické údaje o krajine a keďže išlo o diskusiu, na záver stretnutia mohli študenti klásť svoje otázky. 25. 4. sa uskutočnilo ďalšie zaujímavé stretnutie, tentoraz na katedru zavítal veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku P. M. Kuznecov. Pri tomto stretnutí išlo skôr o diskusiu, kde študenti mohli klásť svoje otázky. Veľvyslanec hovoril o vzťahoch Ruska a Slovenska, ako aj Ruska a Európskej únie. [1]

Učitelia, ktorí v odbore pôsobili v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • doc. PhDr. Gerhard Baláž, CSc., 1953 – 1995
  • Mgr. Jana Benkovičová, CSc., 1997 – 2008
  • PhDr. Rudolf Beták, CSc., 1960 – 1986
  • doc. PhDr. Rudolf Blazsek, CSc., 1987 – 1998
  • doc. PhDr. Michal Čabala, CSc., 1956 – 1997
  • prof. PhDr. Ľubomír Ďurovič, DrSc., 1954 – 1966
  • doc. PhDr. Uľjana Fecaninová, CSc., 1953 – 1987
  • doc. PhDr. Vasiľ Choma, CSc., 1960 – 1969, 1988 – 1993
  • doc. PhDr. Cyril Chorvát, CSc., 1959 – 1972
  • mim. prof. PhDr. Alexandr Vasilievič Isačenko, DrSc., 1943 – 1955
  • PhDr. Milada Jankovičová, CSc., 1974 – 2006
  • odb. asist. Lýdia Jurzová, prom. filológ, 1949 – 1951, 1955 – 1986
  • prof. PhDr. Ján Komorovský, CSc., 1954 – 1959
  • doc. PhDr. Galina Konfederáková, CSc., 1974 – 1994
  • prof. PhDr. Juraj Kopaničák, CSc., 1956 – 1970
  • doc. PhDr. Oľga Kovačičová, CSc., 1970 – 2008
  • PhDr. Oľga Kuželová, CSc., 1972 – 2004
  • doc. PhDr. Vasil Latta, CSc., 1954 – 1965
  • doc. PhDr. Ľudmila Marušiaková-Desnickaja, CSc., 1959 – 1970
  • doc. PhDr. Nina Milecová, CSc., 1977 – 1991
  • PhDr. Zdenka Nováková, CSc., 1988 – 2000
  • PhDr. Ema Panovová, CSc., 1951 – 1954
  • PhDr. Zuzana Poljaková, 1960 – 1994
  • prof. Dr. h. c. Valerij Aleksandrovič Pogorielov, 1922 – 1945[2]
  • prof. PhDr. Ivan Serdula, DrSc., 1952 – 1990
  • doc. PhDr. Ivan Slimák, CSc., 1953 – 1995
  • prof. PhDr. Ján Svetlík, CSc., 1952 – 1992
  • doc. PhDr. Svatava Šebejová, CSc., 1961 – 1997
  • doc. PhDr. Nadežda Ševcová, CSc., 1975 – 1991
  • prof. PhDr. Pavel Šima, CSc., 1974 – 1996
  • doc. PhDr. Štefan Švagrovský, CSc., 1974 – 1996

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Matejko, Ľ.: Kronika. Bratislava: Katedra ruského jazyka a literatúry 2012. Dostupné na:http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=5016 Archivované 2012-10-20 na Wayback Machine
  2. Енциклопедия България. Т. 5. С., 1986, с. 297.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]