Katolícky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Slovo katolícky (z gréckeho καθολικός – katholikos = všeobecný, týkajúci sa všetkých, otvorený všetkým, univerzálny) a odvodené pojmy katolícka cirkev (príslušná cirkev) a katolíctvo (katolícka cirkev alebo príslušný teoretický koncept alebo príslušní veriaci alebo príslušná vierouka) má viacero významov.

Existujú pokusy obsahovo odlíšiť pojmy katolícka cirkev a katolíctvo/katolícky, ale (odhliadnuc od formálno-lingvistickej stránky) ozajstné obsahové odlíšenie nie je možné, pretože pohľadov na tieto pojmy v jednotlivých cirkvách a inde je veľa a sú značne subjektívne.

Jednotlivé významy:

A) Najčastejšie dnes katolícka cirkev označuje rímskokatolícku cirkev spolu s východnými katolíckymi cirkvami (v tomto prípade sa obyčajne píše s veľkým začiatočným písmenom, teda Katolícka cirkev) a katolíctvo vieroučný systém tejto cirkvi či príslušníkov tejto cirkvi. Samotná rímskokatolícka cirkev sa však aj sama (teda bez východných katolíckych cirkví) označuje ako „katolícka cirkev“ (dôvod pozri významy B), C) a D)). Jej konfesnonáučné označenie a označenie, pod ktorým sa od 2. vatikánskeho koncilu oficiálne zúčastňuje na medzikonfesných rozhovoroch, teda znie „rímskokatolícka cirkev“.

Pojem katolícka cirkev v tomto zmysle sa teda môže vzťahovať:

  • tak na rímskokatolícku cirkev plus východné katolícke cirkvi (kresťania pod jurisdikciou rímskeho biskupa – pápeža)
  • ako aj na rímskokatolícku cirkev v užšom zmysle (kresťania cirkvi latinského obradu pod jurisdikciou rímskeho biskupa – pápeža)

Slovo „rímskokatolícky“ vzniklo už veľmi dávno z dôvodu spätosti tohto štátneho náboženstva zanikajúcej rímskej ríše so svojim štátom. Slovo „katolícky“ sa ako označenie pre (túto) konfesiu používalo s pribúdajúcou frekvenciou počnúc 16. storočím, teda časom reformácie.

B) Pôvodne však pojmy katolícky a katolícka cirkev znamenali všeobecne ponímané kresťanstvo. Katolícky tu znamená „v čase a priestore univerzálne poslanie“ cirkvi a je popri jednote, svätosti a apoštolicite štvrtým podstatným znakom cirkvi. Pojem teda zahŕňa všetky kresťanské cirkvi a vyjadruje – zjednodušene povedané – presvedčenie cirkvi, že je prístupná nie jednej rase alebo národu (Židom alebo pohanom), ale všetkým ľuďom. Prvý doklad slova katolícky v tomto zmysle (a teda aj vôbec v zmysle tohto článku) pochádza z listu Smyrnenským sv. Ignáca Antiochijského, ktorý znie: „Kde biskup, tam nech je aj ľud, ako kde je Kristus, tam je aj katolícka cirkev“ (Ign. Smyrn. 8,2). V ekumenickom hnutí sa na zabránenie zámenám s inými významami slova katolícky používa dnes ruský ekvivalent – slovo sobornosť. V modernej teológii badať snahu uvoľniť pojem „katolícky“ z moderného konfesijného chápania (významy A), D), F) ) a znovu ho chápať ako základnú črtu kresťanstva.

C) Od 3. storočia sa pojem katolícky a katolícka cirkev stále viac používal jednoducho na odlíšenie od heretických skupín a na zvýraznenie vlastnej „pravovernosti“. Katolícky teda označoval veľkú cirkev v staroveku na rozdiel od heretických skupín a siekt, ktoré sa obmedzovali len na určitú zemepisnú oblasť. Aj dnes veľa cirkví používa prívlastok „katolícka“ vlastne na odlíšenie, najmä od niektorých foriem protestantizmu (od kalvínov, puritánov a podobne).

D) Od 4. storočia je pojem obsiahnutý v Nicejskom vyznaní a dnes sa preto niekedy ako katolícky a katolícke cirkvi označujú všetky cirkvi, ktoré toto vyznanie uznávajú a zároveň si nárokujú apoštolskú postupnosť. Patria sem napríklad: rímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi pravoslávne cirkvi a väčšina protestantských cirkví. Tento význam je úzko spätý s významom B) a dá sa teda argumentovať aj tak, že napríklad pravoslávne cirkvi prívlastok katolícky majú v zmysle B). Sama seba za „katolícku“ považuje aj anglikánska cirkev.

Nie celkom úplný zoznam tohto širokého chápania „katolíckej cirkvi“:

E) Existuje aj veľa ďalších kresťanských cirkví, ktoré nespĺňajú bod A) či D) a jednoducho sú „katolícke“ preto, lebo samé seba tak označujú. Tento bod úzko súvisí s bodom C).

F) Skôr ako teoretický koncept (nie v praxi) sa ako katolícky a katolícke cirkvi označuje najmä rímskokatolícka cirkev (v širšom zmysle, teda spolu s východnými katolíckymi cirkvami) a starokatolícka cirkev, ktorá sa oddelila od rímskokatolickej cirkvi až po 1. vatikánskom koncile (1870).

G) Na začiatku reformácie reformátori chápali katolíctvo ako „spoločenstvo svätých“ (čiže ešte nie ako konfesionálny pojem).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]