Kefalos (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Éós (lat. Aurora) a Kefalos, autor:Pierre-Narcisse Guérin (1774–1833)

Kefalos (starogr. Κέφαλος – Kefalos, lat. cephalus) je v gréckej mytológii syn boha Herma (alebo Déióna) a jeho milenky Hersy, dcéry aténskeho kráľa Kekropa.

Kefalos bol pohľadný muž a vzal si za manželku Prokris, dcéru aténskeho kráľa Erechthea. Milovali sa, manželstvo bolo šťastné, ale dlho nevydržalo. Do krásneho Kefala sa zamilovala bohyňa ranných zôr Éós a uniesla ho vraj až na samý koniec sveta. Napriek všetkým zvodom a sľubom Kefalos stále spomínal na svoju ženu, bohyňu odmietal a prosil ju, aby ho prepustila. Tá mu skutočne nakoniec dala slobodu. Zároveň ale Kefala naviedla, aby si vyskúšal, či aj vernosť jeho ženy je taká pevná ako jeho. Bola to však jej pomsta, lebo poznala povahu žien. Potom bohyňa Éós zmenila jeho podobu a on sa ako cudzinec vrátil do rodnej krajiny. Spočiatku Prokris všetky jeho návrhy odmietala a odmietla ho aj potom, keď jej povedal, že jej manžel už zomrel, odpovedala mu že mu zostane aj tak verná až do smrti. Potom však keď vytiahol drahé šperky, neodolala a bola by sa mu už oddala. Ale v tej chvíli Éós vrátila Kefalovi jeho pôvodnú podobu a Prokris keď videla, že chcela podviesť vlastného milovaného manžela, zahanbila sa a utiekla do hôr.

Prokris sa v horách pripojila k družine bohyne lovu Artemis. Dostala od nej vzácne dary: kopije, ktoré nikdy neminuli svoj cieľ a navyše sa vždy vrátili do rúk lovca, ktorý ich hodil. Od Artemidy dostala tiež poľovného psa menom Lailaps, ktorému žiadna zver neunikla. Tieto dva vzácne dary dala Prokris neskôr Kefalovi, keď sa opäť uzmierili. Ich nové šťastie ale zase nevydržalo dlho.

Prokride nejaký pastier doniesol správu, že Kefalos v lese volá na akúsi Nefelu. Nepochopila, že Nefelé je meno bohyne oblakov a Kefalos ju volal preto, aby sa na oblohe objavil aspoň obláčik a v jeho tieni si mohol trochu odpočinúť. Žiarlivá Prokris sa preto hneď ráno vybrala do lesa a z úkrytu sledovala manžela a keď naozaj počula volanie na Nefelu, ticho zavzlykala. Kefalos v domnení, že je v kríku zviera, vrhol tam svoju kopiju. Kúzelná kopija svoj cieľ neminula a Prokris smrteľne zranila. V posledných chvíľach života Kefalos svojej láske všetko vysvetlil a ona zomrela v jeho náručí s úsmevom na perách.

Ako každý kto zabil, musel potom Kefalos odísť z rodného mesta. Uchýlil sa do Téb, kde oslobodil mesto od divokej teuméskej líšky, ktorej musel byť každý mesiac obetovaný malý chlapec. Neskôr vytiahol do vojny s kráľom Amfitryónom a keď zvíťazili, dostal od neho ostrov na západnom pobreží Peloponézu, ktorý pomenoval po sebe Kefalonia.

Éós unáša Kefala, červenofigúrový lekythos, cca. 470-460 pred Kr.

Odraz v umení[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kefalov a Prokridin príbeh bol v antike veľmi rozšírený, čo dokazuje viacero vázových malieb väčšinou z piateho storočia pred Kr.
  • Gréci tento krásny príbeh príliš umelecky nespracovali. Poznáme ho dnes hlavne z jej rímskej verzie, z Ovidiových Premien.
  • Kefalos a Prokris ich najznámejšie súsošie (asi z 3. - 2. stor. pred Kr., je dnes vo Vatikánskom múzeu)
  • Kefalos a Éós je obraz Nicolasa Poussina (asi z roku 1636, v Národnej galérii v Londýne)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN ISBN 8080462038. (slovenský jazyk)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kefalos na českej Wikipédii.