Keltské jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Keltský jazyk)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa zobrazuje oblasti, kde žije v súčasnosti najviac Keltov, ktorí hovoria keltskými jazykmi

Keltské jazyky sú jednou z vetiev indoeurópskej jazykovej rodiny, jazyky Keltov. Na prelome letopočtu nimi hovorila veľká časť západnej, strednej a juhovýchodnej Európy, vrátane dnešného Slovenska. Dodnes však prežili len 4 z nich (írčina, gaelčina, bretónčina, waleština), ktoré sa používajú ostrovkovito v Bretónsku a na britských ostrovoch. Všetky štyri sú menšinovými jazykmi a sú vystavené veľkému tlaku angličtiny alebo francúzštiny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku letopočtu boli Keltiberi aj Gali postupne romanizovaní a asimilovaní. V 6. storočí - 8. storočí sa stará britčina rozpadla na jednotlivé britské jazyky. V 12. storočí - 13. storočí mala podobný osud goidelčina. Koncom 18. storočia zanikla kornčina, v 20. rokoch 20. storočia mančina.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Zložité hláskoslovie a zložité pravidlá výslovnosti, spôsobené archaickým pravopisom. Pôvodne flexívny charakter sa zachoval len v niektorých jazykoch, zostalo najmä zložité časovanie slovies. Slovosled je typu VSO, čiže prísudok - podmet - predmet.

Písmo[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky keltské jazyky používajú latinku, írčina však charakteristicky oblo upravenú (už od 5. storočia). Ešte pred prechodom k latinke vyvinuli Kelti na britských ostrovoch pod vplyvom latinky vlastné písmo Ogam.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Z prakeltčiny sa vyvinuli nasledujúce skupiny:

V niektorých deleniach ostrovná skupina neexistuje a rozlišujú sa tri skupiny: kontinentálna skupina, goidelská skupina (=hore goidelská podskupina) a britská skupina (= hore britská podskupina).