Kim Čong-il
| Kim Čong-il | ||||||||
 Oficiálny portrét | ||||||||
 | ||||||||
| Generálny tajomník Kórejskej strany práce | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 8. október 1994 – 17. december 2011 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 16. február 1941/1942 Chabarovsk, ZSSR (Sovietske zdroje) Pektusan, Japonská Kórea (Kórejské zdroje) | |||||||
| Úmrtie | 17. december 2011 Pchjongjang, KĽDR | |||||||
| Politická strana | Kórejská strana práce | |||||||
| Alma mater | Univerzita Kim Ir-sena | |||||||
| Národnosť | Kórejčan | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Deti | Kim Čong-nam Kim Sul-song Kim Čong-čchol Kim Čong-un Kim Jo-čong | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Kim Čong-il (multimediálne súbory) | |||||||
Kim Čong-il (kór. 김정일; * 16. február 1941, vojenský tábor pri Viatskoje, neďaleko Chabarovsku (podľa sovietskych prameňov), alebo 16. február 1942 na hore Pektusan (podľa kórejských prameňov) - † 17. december 2011 [1]) bol severokórejský politik a od roku 1994 vodca Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.
Oficiálny názov jeho funkcie bol Predseda Výboru pre národnú obranu (Severnej Kórey). Bol aj najvyšším veliteľom Kórejskej ľudovej armády a generálnym tajomníkom Strany práce, ktorá v krajine vládne od roku 1948. V týchto funkciách nahradil zakladateľa KĽDR a večného prezidenta, svojho otca Kim Il-songa (známy aj ako Kim Ir-sen), ktorý zomrel v roku 1994. Za nástupcu si vybral svojho najmladšieho syna Kim Čong-una.
Počas svojho pobytu v ZSSR používal krycie meno Jurij Irsenovič Kim. Zomrel na následok srdcového infarktu.
Vodca Severnej Kórey[upraviť | upraviť zdroj]
8. júla 1994 Kim Ir Sen zomrel vo veku 82 rokov na infarkt. Kim Čong Il bol určeným nástupcom svojho otca už v roku 1974, v roku 1991 bol vymenovaný za hlavného generála a po smrti svojho otca sa stal najvyšším vodcom.
Ekonomika Severnej Kórey mala počas 90. rokov problémy, predovšetkým kvôli zlému hospodáreniu. Okrem toho Severná Kórea zažila v polovici 90. rokov silné záplavy, ktoré ešte zhoršilo zlé hospodárenie s pôdou. Toto, spolu so skutočnosťou, že iba 18 % Severnej Kórey tvorí orná pôda, a neschopnosť krajiny dovážať tovar potrebný na udržanie priemyslu viedli k veľkému hladomoru a Severnú Kóreu ekonomicky zdevastovali.
Kim prijal politiku „na prvom mieste“ na posilnenie krajiny a posilnenie režimu. Na národnej úrovni japonské ministerstvo zahraničných vecí uznáva, že to viedlo k pozitívnemu tempu rastu krajiny od roku 1996, s implementáciou „prelomových trhových ekonomických praktík socialistického typu“ v roku 2002, čím sa sever udržal nad vodou napriek pokračujúcej závislosti od zahraničná pomoc pre potraviny.[2]
Kim bol známy ako zručný a manipulatívny diplomat. V roku 1998 juhokórejský prezident Kim Dae-jung zaviedol „politiku slnečného svitu“, aby zlepšil vzťahy medzi Severom a Juhom a umožnil juhokórejským spoločnostiam začať projekty na Severe. Kim oznámil plány na import a vývoj nových technológií na rozvoj nového softvérového priemyslu. V dôsledku novej politiky bol postavený priemyselný park Kaesong v roku 2003 severne od demilitarizovanej zóny.
Tituly a funkcie[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho najvýznamnejšou funkciou v súčasnom systéme bola funkcia predsedu Výboru národnej obrany KĽDR, takisto bol najvyšším veliteľom Kórejskej ľudovej armády, štvrtej najväčšej na svete a generálnym tajomníkom Ústredného výboru Kórejskej strany práce - v týchto funkciách nahradil "večného prezidenta" Kim-Ir-Sena. V hierarchii Kórejskej strany práce začal stúpať od polovice 60.rokov, kde najskôr pôsobil v oddelení agitácie a propagandy.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ North Korean leader Kim Jong-il dies 'of heart attack' [online]. bbc.co.uk, 19. december 2001. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Kim Jong-il's military-first policy a silver bullet [online]. [Cit. 2024-01-02]. Dostupné online. Archivované 2007-01-08 z originálu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kim Čong-il