Kirgizi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Do 20. rokov 20. storočia sa termín Kirgizi (a varianty) používal buď ako súhrnné označenie pre Kirgizov v dnešnom ponímaní plus Kazachov, alebo ako označenie len pre Kazachov.

Kirgizi (zastarano Kirgizovia, zriedkavo (bohemizmus) Kyrgyzi, Kyrgyzovia; do 20. rokov 20. storočia Karakirgizi/Karakirgizovia; slovenský kodifikovaný je len [v jednotnom čísle] tvar "Kirgiz") je turkický národ žijúci najmä v Kirgizsku a sekundárne v Rusku, Číne, Uzbekistane, Tadžikistane a Afganistane.

Ich jazykom je kirgizština, v 20. storočí sa často používala aj ruština. Do začiatku 20. storočia Kirgizi používali ako literárny jazyk tatárčinu alebo kazaštinu (v severnom Kirgizsku) resp. tatárčinu a uzbečtinu (v južnom Kirgizsku).

Ich náboženstvom je sunnitský islam s mnohými predislamskými šamanisticko-animistickými tradíciami.

Kultúrne a jazykovo sú veľmi blízki Kazachom a v menšej miere Karakalpakom. Podľa niektorých názorov sú dokonca Kirgizi podskupinou Kazachov.

Kirgizi do začiatku 20. storočia žili v rodovej organizácii spoločnosti, boli pastiermi a miestami poľnohospodármi.

Etnogenéza Kirgizov pravdepodobne spočívala v miešaní mongolských, východoturkických a kypčackoturkických predkov; vplyv Jenisejských Kirgizov na ich etnogenézu bol pravdepodobne buď slabý alebo žiaden.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]