Kirké

Kirké alebo Kirka alebo zastarano Kirke (starogr. Κίρκη – Kirké, lat. Circe) je postavou z gréckej mytológie, dcéra boha slnka Hélia a jeho manželky oceánidy Perséis. Jej bratom bol kolchidský kráľ Aiétes. Bola to známa a mocná kúzelníčka.

Kirké žila na ostrove Aiaia na ďalekom západe, kam len zriedka zavítali ľudia. Prvýkrát pristáli na jeho brehoch Argonauti, vracajúci sa so zlatým rúnom z Kolchidy. Druhou návštevou bol Odyseus, vracajúci sa z trójskej vojny.

Jej najznámejšie kúzla sú:

Premena krásneho dievčaťa Skylly na morskú obludu
Premena krásneho mládenca menom Pikos na ďatľa.
Premena Odyseových lodníkov na prasatá

Glaukos – morský boh, syn Poseidóna sa zahľadel do krásnej dievčiny Skylly. Jeho divoký vzhľad ju desil a nepomohlo ani to, že je synom najvyššieho boha mora. Nevypočula ho a utiekla pred ním. Roztúžený Glaukos preto preplával Tyrrhenské more, aby požiadal o pomoc čarodejnicu Kirké. Požiadal ju o čarovné byliny, ktoré by vzbudili lásku Skylly k nemu. Kirké ale naliehala, aby si našiel povoľnejšiu bytosť a dala mu jasne najavo, že ona sama by chcela byť jeho. Glaukos však tvrdil, že jeho láska ku Skylle sa nikdy nezmení. Kirké sa na Glauka aj na Skyllu nahnevala a hneď pripravila čarovné byliny. Prešla cez vodu do malej zátoky, všetko znečistila jedom so zhubného koreňa za hrozivého mumlania kliadieb. Keď do vody vstúpila Skylla, s hrôzou sledovala, ako sa jej zdola telo mení na psie tlamy. Glaukos keď to videl, zaplakal a utiekol od zakliatej Skylly aj pred láskou Kirké. Skylla tam zostala žiť v jaskyni a bola rovnako nebezpečná ako morská obluda Charybdis, ktorá žila v jej susedstve. Odyseovi pri plavbe okolo jej skaly sa jej podarilo utopiť šesť mužov.

Keď sa Iasón s pomocou Médei zmocnil zlatého rúna a na úteku z Kolchidy zabili Médeinho brata Apsyrta, nahnevalo to boha Dia. Za trest im určil, že ich budú prenasledovať problémy a strasti, kým sa neočistia zo zločinu tak, ako im to poradí čarodejnica Kirké, Aiétova sestra, ktorá sídli ďaleko na západe. A kým sa zo zločinu neočistia, domov sa nedostanú.

Doplávali teda k ostrovu Aiaia, kde ich na brehu privítala Kirké. Pozvala ich do domu, vstúpili však len Iasón a Médeia; ponúkla im kreslá, ale oni si sadli "na zem ku krbu ako prosebníci poškvrnení vraždou, ktorí sa prichádzajú očistiť. Nesmeli prehovoriť ani sa zmieniť o svojom previnení ". Kirké spoznala, že ich ťaží zločin vraždy. Pripravila obeť najvyššiemu Diovi, podrezala prasiatko, namáčala si ruky v jeho krvi, pálila v ohni obetný koláč a vzývala Erínye, bohyne pomsty, aby zmiernili svoj hnev. Prosila Dia o zhovievavosť.

Po tomto obrade si Kirké nechala porozprávať všetko o výprave Argonautov. Médeia jej hovorila, ako Argonautom pomáhala, ako musela utiecť pred otcovými hrozbami, ale zamlčala zabitie Apsyrta. Ale Kirké všetko vedela. Bolo jej Médei ľúto, a očistila Médeu od preliatej krvi, ale odsúdila jej útek od otca a vyzvala ju, aby odišla, pretože otcov hnev ju všade dohoní. Iasón s plačúcou Médeiou odišli na loď. Na pomoc im potom prišla bohyňa Héra, ktorá požiadala boha ohňa Hefaista aj boha vetrov Aiola o pomoc, aby Argonauti domov dobre doplávali a nič sa im nestalo. Loď Argó tak preplávala bez problémov okolo skál oblúd Skylly aj Charybdy.

Keď sa krásny mládenec Pikos zamiloval do víly Kanenty, o ktorú sa uchádzalo mnoho ženíchov, ona si ho vybrala a vydala sa za neho. Raz Pika na love uzrela Kirké a bola ním očarená. Zvádzala ho a vyznávala mu lásku, ale Pikos odolal a ostal verný svojej Kanéns. To Kirké urazilo a nahnevalo, z pomsty mu preto nastražila pri love korisť a keď ju prenasledoval, oddelila ho od jeho družiny. Tromi dotykmi jej čarovného prútika sa Pikos premenil na vtáka, akého tu nikdy nevideli, s fialovým perím a zlatým leskom – na ďatľa. Jeho družina, ktorá ho márne hľadala, prosila Kirké o navrátenie svojho kráľa. Tá ich však vydesila a vzápätí premenila na divoké šelmy. Kanéns zatiaľ márne vyzerala manžela, šesť dní a nocí ho hľadala a potom sa vysilená žiaľom pri tklivom speve rozplynula do ľahkého vánku.

Ku ostrovu čarodejnice Kirké priplávala aj Odyseova loď a časť mužstva sa vypravila na prieskum ostrova. Objavili Kirkin dom, strážený začarovanými levmi a vlkmi. Muži počuli z domu spev, upozornili na seba a Kirké ich pozvala dnu. Všetci sa hrnuli dovnútra, jediný Eurylochos zostal vonku, tušil lesť. Kirké ich ponúkla začarovaným jedlom, každého švihla čarovným prútikom a premenila ich na prasatá.

Eurylochos utekal na loď a opísal udalosť Odyseovi a ten sa hneď ozbrojil a vyrazil do domu. Cestou ho zastavil boh Hermes, aby ho varoval a pomohol mu. Daroval mu čarovnú bylinu a poradil, aby na Kirké vytasil meč akoby ju chcel zabiť. Stalo sa tak, Kerké sa vydesila, že na Odysea jej kúzla neúčinkujú a sľúbila, že mu neublíži. Odyseus si to nechal odprisahať, až potom s ňou hodoval a vyjednával o oslobodenie svojich mužov. Kirké kúzlo zrušila a všetci muži sa radovali.

Odyseus a jeho družina zostali na ostrove celý rok, jedli, pili a veselili sa. Potom sa začali chystať k odchodu na ďalšiu cestu. Kirké im v tom nebránila, ale len pod podmienkou, že Odyseus vstúpi do podsvetia k veštcovi Teiresiovi o radu. Všetci vrátane Odysea mali z cieľa tej cesty veľké obavy. Našli miesto, kadiaľ sa vchádzalo do podsvetia a videli tam mnoho duší zomrelých, prehovoriť však mohli najprv s veštcom. Ten Odysea varoval pred nástrahami budúcej cesty a strasťami, ktoré čakajú na neho po návrate na rodný ostrov k svojej žene Penelope a synovi Télemachovi. Odyseus hovoril s dušou svojej matky i s dušami padlých bojovníkov z trójskej vojny. Po všetkých týchto rozhovoroch sa za priaznivého vetra rýchlo vrátili na ostrov čarodejnice Kirké. Prebrali potom ich ďalšiu cestu, Kirké ho varovala pred spevom Sirén, pred Skyllou a Charybdou aj pred ostrovom, kde sa pasú héliové stáda, ktorých sa nesmú ani dotknúť. Až potom sa môžu šťastne vrátiť domov.

Po odchode Odyseovej výpravy porodila Kirké jeho syna Télegona. Keď dospel, vypravil sa hľadať svojho otca, dostal sa až na ostrov Ithaku a tam v bojoch Odysea nešťastnou náhodou zabil a až potom zistil kto to bol. Jeho telo potom odviezol na ostrov svojej matky Kirké a tam ho s úctou pochoval.

Odraz v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Postava čarodejnice Kirké, známe zo starých mýtov o Argonautoch a z Homérej Odysei, bola mnohokrát námetom diel starovekých i novovekých básnikov, dramatikov a výtvarníkov. Maliari ju najčastejšie zobrazovali s Odyseom.

Obraz Odyseus a Kirké od Bartolomea Sprangera je z konca 16. storočia; obraz bol z rudolfínských zbierok na Pražskom hrade prevezený do Viedne, kde je teraz v umeleckohistorickom múzeu.
15. epizóda Joyceho Odysei sa nazýva Kirké
Operu Circe zložil Josef Mysliveček
Melodráma Circe je od V. J. Praupnera
Medzi najnovšie hudobné spracovania patrí opera Circe od Wernera Egka (premiéra bola v r. 1948 v Berlíne)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kirké na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kirké