Kláštor pod Znievom
| Kláštor pod Znievom | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Martin |
| Región | Turiec |
| Nadmorská výška | 494 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 39,03 km² (3 903 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 524 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 39,05 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1113 |
| Starosta | Ing. Maroš Halahija[2] (NEKA) |
| PSČ | 038 43 |
| ŠÚJ | 512354 |
| EČV | MT |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
M.Čulena 181 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 043/493 31 00 |
| Fax | 043/493 31 00 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.obecklastor.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Kláštor pod Znievom je obec na Slovensku v okrese Martin.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Prvá písomná zmienka o osade pod hradom Turiec (neskôr sa zaužíval názov Znievský hrad) je v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. V tejto listine sa obec uvádza ako „Villa sancti Ypoliti“. V rokoch 1242-1249 bol hrad sídlom kráľa Bela IV., ktorý založil turčianske prepošstvo. V polovici 13.-teho storočia dostal Kláštor pod Znievom prvé mestské právo v Turci.
V roku 1869 v Kláštore pod Znievom bolo, ako tretie v poradí spomedzi slovenských gymnázií, založené katolícke patronátne gymnázium.
V učebnom pláne najmodernejšom a najpriebojnejšom zo slovenských patronátnych gymnázií sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín.
Riaditeľom gymnázia bol Martin Čulen. Ako profesori tu pôsobili Samuel Zachej, Gabriel Zaymus, Matej Korauš a mnohí ďalší. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Študovali tu i spisovatelia Ferko Urbánek a Anton Bielek. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874.
Pamiatky [upraviť]
- Kláštor a kostol bývalej premonštrátskej prepozitúry sa spomína od roku 1251. V 2. polovici 16. storočia bola budova kláštora prestavaná jezuitmi. Barokový hlavný oltár pochádza z konca 17. storočia.
- Ranogotický kostol z 2. polovice 13. storočia bol prestavbou zbarokizovaný. Ranogotická kamenná krstiteľnica pochádza z 2. polovice 13. storočia.
- Budova bývalého kláštorného gymnázia z rokov 1873 – 74.
- Baroková kaplnka na kalvárii z roku 1728.
- Budova bývalej papierne z konca 18. storočia.[3]
Rodáci [upraviť]
- Alexander Moyzes - skladateľ, pedagóg a organizátor hudobného života
- Albert Mamatey - slovenský exilový politik, jeden zo signatárov Pittsburskej dohody z roku 1918
- Štefan Atila Brezány - slovenský básnik, publicista, zakladateľ literárnej družiny Postup
Významné osobnosti [upraviť]
- Karol Cengel - rodák z Valče, prírodovedec - zoológ, entomológ, lesník, ochranár a preparátor.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. Maroš Halahija je v zozname. Dostupné online.
- ↑ MILAN FABIAN A KOLEKTÍV. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. ISBN 70-065-77. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca. (po slovensky)
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
