Klaňanie troch kráľov (Botticelli, 1475)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Klaňanie troch kráľov

Základné informácie
AutorSandro Botticelli
Rok1475
Technikatempera na dreve
Rozmery111 × 134 cm
GalériaGalleria degli Uffizi, Florencia

Klaňanie troch kráľov (tal. L'Adorazione dei Magi) je názov obrazu namaľovaného talianskym renesančným umelcom Sandrom Botticellim.

Botticelliho dielo sa vyznačuje množstvom prác s religióznou tematikou, čoho dôkazom je aj päť obrazov s názvom Klaňanie troch kráľov. Pravdepodobne najznámejším a najslávnejším dielom je táto verzia, ktorá vznikla v roku 1475. Obraz patriaci ku klenotom umeleckej kolekcie florentskej Uffizi je pokladaný za vrchol Botticelliho ranej tvorby.

Okolnosti vzniku diela[upraviť | upraviť zdroj]

Obraz je známy i pod označením Del Lamovo klaňanie, ktoré obsahuje meno zadávateľa diela. Guaspare di Zanobi del Lama bol florentský obchodník, ktorý zbohatol za veľmi nejasných okolností, dokonca bol považovaný za človeka s veľmi pochybnou minulosťou. Pracoval ako zmenárnik a vďaka tomu prišiel k značnému majetku. Napriek tomu mu však chýbalo adekvátne spoločenské postavenie. V snahe získať ho, stal sa postupne členom viacerých miestnych najprestížnejších tzv. bratstiev a zo súkromných prostriedkov dal postaviť kaplnku v bazilike Santa Maria Novella, do ktorej umiestnili oltárny obraz Klaňanie troch kráľov, objednaný u Sandra Botticelliho.

Paradoxne tento obraz je jedinou pamiatkou krátkeho obdobia spoločenského úspechu del Lamu. Jeho pochybné obchodné praktiky vyšli totiž čoskoro najavo; bol usvedčený z podvodu, čo mu vynieslo zákaz podnikania v tejto oblasti a stratu ťažko nadobudnutého spoločenského postavenia. Vrátil sa k pôvodnému životu a zomrel vo veľmi skromných podmienkach.

Vznik obrazu bol del Lamovým kajúcnym gestom za predošlý život a mal mu zabezpečiť istú formu očistenia duše v deň posledného súdu. Súčasne sa chcel zadávateľ diela zavďačiť vládnucim Mediciovcov a vyjadriť svoju spolupatričnosť s týmto rodom, od ktorých vôle závisel jeho úspech v podnikaní. Pri objednávaní diela požiadal totiž del Lama Botticelliho nech zobrazí príslušníkov rodu Mediciovcov ako kráľov, ktorí sa prišli pokloniť Ježiškovi. Súčasne dal medzi členov sprievodu namaľovať svoj portrét, aby dielo budilo dojem, že patrí k tejto rodine (jeho podobizeň nachádzame v skupine osôb vpravo; na diváka sa pozerá starší svetlovlasý muž v bledomodrom plášti).

Kompozícia a ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ústrednou postavou diela je uprostred polorozborenej stavby sediaca Panna Mária s Ježiškom, ktorého drží v lone. Pokloniť sa jej a Dieťaťu prichádza zástup mužov, v ktorom miesto biblických kráľov zaujali príslušníci florentskej honorácie; je v nich možné nájsť najznámejších príslušníkov rodu Mediciovcov. Nedá sa s určitosťou jednoznačne prisúdiť identita jednotlivých postáv. Niet pochýb, že najstarší muž kľačiaci tesne pred Pannou Máriou je Cosimo de' Medici, zakladateľ slávy rodu.

Obraz je pozoruhodný aj tým, že medzi osobami v sprievode spoznávame na pravej strane obrazu (celkom vpravo dole) autora. Namaľoval sám seba v úlohe pozorovateľa.

Historik Giorgio Vasari vo svojich zápiskoch označil jednotlivých členov sprievodu - okrem prvého kráľa, ktorým bol Cosimo de' Medici, druhého označil ako Giuliana de' Medici (zavraždeného v apríli 1478 pri bohoslužbe v Katedrále Santa Maria del Fiore) a tretím by mal byť Cosimov syn Giovanni.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Autoportrét
Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Botticelliho
pozri

Zoznam Botticelliho diel

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • B. Deimlingová, Sandro Botticelli, Taschen/Nakladateľstvo Slovart, 2004, ISBN 80-7209-515-3
  • B. Wadiová, Botticelli, Odeon, Praha, 1971
  • R. C. Wirtz, Florencia, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-873-6