Klam rozbitého okna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Klam rozbitého okna je alegória, ktorú prezentoval liberálny klasický ekonóm Frédéric Bastiat vo svojej eseji Ce qu'on voit et ce qu'on ne voit pas (Čo vidno a čo nevidno) z roku 1850, a ktorá má vyjadrovať názor, že je v ekonómii chyba brať do úvahy len uskutočnené (teda "viditeľné") konania a nebrať do úvahy aj neuskutočnené (teda "neviditeľné") konania, teda alternatívne použitia zdrojov.

Bastiatovu alegóriu citujú napríklad ekonómovia rakúskej školy.

Klam[upraviť | upraviť zdroj]

Frédéric Bastiat opisuje majiteľa obchodu, ktorému rozbije okno malý chlapec. Napriek tomu, že veľa ľudí s ním súcití, čoskoro začnú namietať, že rozbité okno znamená prácu pre sklára, ktorý si za zarobené peniaze kúpi chlieb, čím odmení pekára, ktorý si vďaka tomu bude môcť kúpiť topánky. Zo zarobených peňazí si potom obuvník môže zakúpiť ďalší tovar atď. Nakoniec týmto spôsobom myslenia možno prísť k výsledku, že malý chlapec nebol vinný z vandalizmu, ale zapríčinil pozitívny ekonomický vývoj, ktorý vytvoril ekonomické výhody pre každého v meste.

Klam spočíva v tom, že veľká časť ľudí vidí pozitíva spôsobené potrebou kúpy nového okna, ale ignoruje skryté náklady. Majiteľ obchodu bol nútený použiť prostriedky na opravu okna a preto ich nemohol použiť na nič iné. Je možné, že by si za voľné peniaze bol kúpil chlieb, čím by bol odmenil pekára, ktorý by si potom bol mohol kúpiť topánky atď. Namiesto okna a chleba má len okno.

Klam možno čiastočne alebo úplne poprieť napríklad týmito faktami:

  • nie je isté, či by si majiteľ obchodu namiesto opravy okna v sledovanom čase (alebo dokonca vôbec niekedy) za dané peniaze naozaj niečo iné kúpil (napr. chlieb), možno by si nekúpil vôbec nič
  • nové okno môže byť oveľa lepšie (tesnejšie, pevnejšie atď.) než bolo to staré


Aplikácie v živote[upraviť | upraviť zdroj]

Obyčajne sa tvrdí, že vojna naštartuje zbrojársky priemysel, výskum atď., zvýši produkcia a zamestnanosť, a je teda dobrá pre ekonomiku. Podľa zástancov "klamu rozbitého okna" sú však tieto názory klasickým prípadom klamu rozbitého okna, pretože peniaze použité na výrobu vojenskej techniky, zásobovanie armády atď. sa mohli použiť na niečo iné a ekonomike by tak prospeli viac. Skutočnosť je ale empiricky taká, vojnové výdavky - v rozpore s názorom zástancov klamu rozbitého okna - veľmi často spôsobujú ekonomický rozvoj (napr. v USA počas 2. svetovej vojny vojnové výdavky priamo vytiahli krajinu z dlhodobej recesie). Je to dané okrem iného tým, že keď sú v krajine nevyužité kapacity (t.j. bez vojny by aj tak ležali ladom), je vojna ekonomicky dobrým spôsobom na ich využitie a tým na zvýšenie HDP a zamestnanosti. Okrem toho sa počas vojny často viac mobilizujú a efektívnejšie používajú zdroje než počas mieru (zvýšia sa dane bohatým, prestane sa v niektorých oblastiach mrhať zdrojmi atď.), staré stroje sa nahradia novými modernejšími, rozbehne sa výskum (ktorý by inak neprebehol) atď.

Podobne sa tvrdí, že produkciu a tým zamestnanosť zvýši v rámci rekonštrukcie krajiny po prírodných katastrofách, vojne, teroristických útokoch a pod. a zástancovia "klamu rozbitého okna" podobne kao pri vojne tvrdia opak. Argumenty a protiargumenty sú podobné ako vyššie. Aj tu empirické dôkazy protirečia klamu rozbitého okna, napríklad sa ukazuje, že prírodné katastrofy naozaj podporujú (aj dlhodobý) ekonomický rast [1]. Príklad argumentov zástancov klamu rozbitého okna: Po útokoch z 11. septembra 2001 niektorí ekonómovia, ako napríklad Paul Krugman naznačili, že rekonštrukcia New Yorku bude stimulovať ekonomický rast miliardami dolárov, čo bude viesť k celkovému zisku pre americkú ekonomiku, ktorá sa v tom čase nachádzala v recesii. Jeho oponenti tvrdili, že ide opäť o ďalší príklad klamu rozbitého okna, pretože ignoroval stratené hodnoty pri zničení WTC. Ak by WTC bolo postavené presne tak, ako stálo predtým, svet by mal World Trade Center. Avšak bez útokov by svet nemal len World Trade Center, ale aj všetky zdroje, ktoré museli byť použité na jeho opätovnú výstavbu.

V kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Klam rozbitého okna sa objavil aj vo filme Piaty element (The Fifth Element). Postava Zorg (ktorú hrá Gary Oldman) prerozpráva príbeh, aby vysvetlil, že jeho sebecké konanie odmeňuje celú spoločnosť.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Skidmore, Mark; Toya, Hideki (2002). "Do Natural Disasters Promote Long-Run Growth?". Economic Inquiry 40 (4): 664–87