Klaster (ekonomika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Klaster (z angl. cluster; iné názvy: regionálny klaster,[1] podnikateľský klaster, priemyselný klaster, konkurenčný klaster) je podľa definície M. Portera, ktorý tento termín zaviedol a popularizoval,[2] „geograficky blízka skupina vzájomne prepojených firiem a súvisiacich inštitúcií v konkrétnom odbore, prepojených spoločnými rysmi a komplementaritami“. Geografický rozsah klastra nie je presne určený a môže zodpovedať jednému mestu alebo aj niekoľkým štátom.[3] Problematika klastrov je však omnoho staršia a základy na ich pochopenie boli položené už v 19. storočí, keď Alfred Marshall sformuloval teóriu priemyselných okrskov s odkazom na (tzv. marshallovské) externality.[4]

Pojmy podnikateľský klaster, priemyselný klaster a konkurenčný klaster prvýkrát použil Michael Porter v roku 1990.[5]

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Definície klastra sa rôznia. Okrem vyššie uvedenej definície existujú ešte napríklad nasledujúce:[6]

  • Klastre sú obchodno-výrobné podniky a neobchodné organizácie, pre ktoré je členstvo v rámci skupiny významným prvkom konkurencieschopnosti každého člena; klaster zväzujú dohromady dodávateľsko-odberateľské vzťahy alebo spoločné technológie, prípadne spoloční zákazníci a distribučné kanály či spoločné pracovné trhy a ľudský kapitál.[7]
  • Klastre sú výrobné siete pevne vzájomne závislých firiem (vrátane špeciálnych subdodávateľov) prepojené medzi sebou v rámci výrobného reťazca vytvárajúceho pridanú hodnotu. V niektorých prípadoch zahŕňajú klastre aj strategické aliancie s univerzitami, výskumnými ústavmi, znalostnými službami pre podniky, sprostredkujúcimi organizáciami (konzultantmi) a zákazníkmi. (Roelandt – Hertog, 1999)[8]
  • Regionálne odvetvové klastre sa vytvárajú spojením určitých, od seba relatívne nezávislých, skupín odvetví. Tieto skupiny odvetví pritom na seba navzájom nadväzujú a majú určujúcu úlohu pri ozdravení ekonomiky daného regiónu (zdroj: Chase, 2003).[9]
  • Klastre sú skupiny nezávislých firiem a pridružených inštitúcií, ktoré navzájom spolupracujú a súťažia. Sú geograficky koncentrované v jednom či niekoľkých regiónoch, tieto klastre však môžu mať aj globálny rozsah. Klastre sa špecializujú v určitom odbore a sú prepojené spoločnými technológiami a skúsenosťami; predstavujú tradičné odvetvie alebo sú postavené na vedeckom základe. Klastre môžu byť inštitucionalizované (majú svojho manažéra).[10]
  • UNIDO (2001): Klastre sú odvetvové a geografické koncentrácie podnikov, ktoré vyrábajú a predávajú rad príbuzných alebo komplementárnych výrobkov a spoločne čelia výzvam a prioritám.[8]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitý termín na pochopenie klastrov je tzv. Porterov diamant, ktorý pozostáva zo štyroch hlavných faktorov:

  1. Stratégia firiem, ich štruktúra a konkurenti;
  2. Podmienky na strane dopytu;
  3. Súvisiace a podporné odvetvia
  4. Podmienky na strane výrobných faktorov.[11]

Na podporu klastrov dnes niekedy vznikajú tzv. klastrové iniciatívy, ktoré sú chápané ako: „organizované úsilie na zvýšenie rastu a konkurencieschopnosti klastrov v rámci regiónu, zahŕňajúce klastrové firmy, vládu a/alebo výskumnú komunitu“.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. . Dostupné online.
  2. Morten Ougaard,Anna Leander 2010. Business and Global Governance; online: [1]
  3. Micheal E. Porter (2000): Locations, Clusters, and Company Strategy, in: The Oxford Handbook of economic geography
  4. Thomas Anderssson et. al (2004) The cluster policy white book
  5. JEMALA, Marek. Strategické podnikateľské aliancie: kvalitatívna analýza špecifických faktorov podnikania v klastroch. Acta Oeconomica Pragensia, 2009, roč. 19, čís. 4, s. 19-32. Dostupné online. ISSN 0572-3043.
  6. POTOMOVÁ, Jana; LETKOVÁ, Jana. PROBLÉMY IDENTIFIKÁCIE POTENCIÁLNYCH ODVETVÍ VHODNÝCH PRE VZNIK A ROZVOJ KLASTRA. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 2011, roč. 55, čís. 1, s. 93-113. Dostupné online. ISSN 1338-6034.
  7. BERGMAN, E. M., FESER, E. J. 1999. Industrial and Regional Clusters: Concepts and Comparative Applications. In: The Web Book of Regional Science [online] eds., Scott Loveridge. Morgantown, WV: Regional Research Institute, West Virginia University.
  8. a b WOKOUN, René, et al. Regionální rozvoj: (východiska regionálního rozvoje, regionální politika, teorie, strategie a programování). Praha : Linde, 2008. 475 s. ISBN 978-80-7201-699-0. S. 289-290. (po česky)
  9. NEMCOVÁ, Edita. Klastre a ich úloha v rozvoji regiónu. Ekonomický časopis, 2004, roč. 52, čís. 6, s. 739-754. ISSN 0013-3035.
  10. European Commission: Final report of the expert group on enterprise clusters and network, 2003. s. 16
  11. M. Porter (1998), The Competitive Advantage of Nations, With a New Introduction. s. 127
  12. Orjan Solvell at al. (2003) The cluster initiative greenbook