Klavírna sonáta č. 14 (Beethoven)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Klavírna sonáta č. 14 cis-mol "Quasi una fantasia", Op. 27 č. 2 známa aj ako "Sonáta mesačného svitu" je dielo nemeckého skladateľa Ludwiga van Beethovena.

Sonáta, ktorú skladateľ dokončil v roku 1801, bola vydaná spolu s menej známou Klavírnou sonátou č. 13 Es-dur pod jedným opusovým číslom. Skladbu Beethoven venoval svojej žiačke, iba sedemnásťročnej Giuliette Guicciardi, ku ktorej ho viazali okrem učiteľských povinností i hlbšie city. Tu možno hľadať aj skutočné mimohudobné pozadie skladby, zatiaľ čo vžitý a odborníkmi často kritizovaný prívlastok "mesačného svitu" dostalo dielo až neskôr, na základe subjektívneho dojmu hudobného kritika a básnika Ludwiga Restallba, ktorému prvá veta skladby pripomínala svetlo mesiaca pod Luzernským jazerom. Povodný podtitul diela pochádzajúci od Beethovena je "quasi una fantasia", čo naznačuje odklon od tradičnej pevne zviazanej stavby sonáty.

Prvá veta diela Adagio sostenuto je voľne plynúca a melancholická. Začína triolami pravej ruky s prvými dobami zdoraznenými basovými tónmi ľavej ruky:

Adagio sostenuto.PNG

Po týchto štyroch taktoch triolové frázy, ktoré tvoria základ celej vety, preberá ľavá ruka. Pravá ruka hrá tému založenú na osamotených tónoch, ktorá netypicky tvorí skôr akýsi sprievod k triolovej melódii. Druhá veta Allegretto v 3/4 takte je krátka a predstavuje akési intermezzo, ktoré rozjasňuje celú skladbu a neutrálne prepája ostro odlišujúce sa okrajové vety. Hlavná téma je nasledovná:

Beethoven Moonlight mvt2.jpg

Záverečné Presto agitato je zvyčajne najdlhšou časťou skladby. Rexlexívne trioly z prvej vety sú tu transformované na rýchle šesnástinové figúry. Objavujú sa už v prvých taktoch búrlivej hlavnej témy. Vedľajšia téma skôr vhodne doplňuje hlavnú, akoby s ňou kontrastovala. Vynikajúco vystavaná veta dnes rovnako ako za čias Beethovena vyvoláva v poslucháčovi veľké pohnutie a vzrušenie, no jej úspech závisí predovšetkým od technických a výrazových dispozícií interpreta. Dĺžka skladby je približne 15 minút.

Napriek tomu, že sám Beethoven si cenil mnohé svoje ďalšie sonáty viac, stala sa sonáta č. 14 už za jeho života veľmi populárnou a dnes ju možeme označiť dokonca za akési synonymum klavírnej skladby. Prvá veta patrí medzi najznámejšie melódie klasickej hudby vobec.