Kleť
| Kleť (nem. Schöninger) |
|
| vrch | |
 Rozhľadňa na Kleti
|
|
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Juhočeský kraj |
| Okres | Český Krumlov |
| Pohorie | Šumava |
| Poloha | Šumavské podhorie |
| - výška | 1 083 m n. m. |
| - súradnice | |
| Geologické zloženie | granulit |
| Wikimedia Commons: Kleť | |
 Kleť
Poloha na mape Česka
|
|
Kleť (nem. Schöninger) je s nadmorskou výškou 1 083 m n. m. najvyšší vrch Blanského lesa, ktorý je súčasťou Šumavského podhoria. Leží 6 km severozápadne od Českého Krumlova a 18 km na juhozápad od Českých Budějovíc.
Obsah |
Pôvod mena [upraviť]
Prvá písomná zmienka o mene tohto vrchu pochádza z roku 1263, kedy je uvádzaná ako mons Nakletti, ďalší záznam z roku 1318 ju zmieňuje ako mons Naclati. Z týchto dokladov sa usudzuje na pôvod mena zo staročeského slova klětЬ vo význame búda, komôrka, sklep zrejme podľa nejakej skalnej skrýše alebo zo staročeského slova klatЬ vo význame hrot, špica. Nemecký názov Schöninger vznikol prekladom z pomenovania Krasletínska hora (po blízkej dedine Krasetín - pred tým Krasletín), lebo verschönen znamená krášliť (krasliti)[1].
Vegetácia [upraviť]
Prírodná rezervácia [upraviť]
Na severozápadnom úbočí hory sa nachádza prírodná rezervácia Kleť, kde sú chránené prirodzené bučiny s jedľou bielou a suťové lesy vyšších polôh. Táto rezervácia si zachovala pôvodný bukový les-prales, taký aký sa v podhorských polohách vyskytoval na mnohých miestach strednej Európy, ale na väčšine miest bol nahradený napr. smrekovými porastmi. Niektoré rastliny a mravce sú glaciálnym reliktom a inde než v Blanskom lese sa u nás nevyskytujú. V rezervácii sa nachádzajú i geologické zaujímavosti.
Stavby na vrchole [upraviť]
Rozhľadňa [upraviť]
Na vrchole sa nachádza Josefova veža, skôr nazývaná cisára Františka Jozefa, najstaršia kamenná rozhľadňa v Čechách, dostavaná bola v roku 1825, za priaznivého počasia ponúka rozhľad až k Alpám, na Lipno, či elektráreň Temelín. Je vysoká 20 metrov, nahor vedie 110 schodov.[2].
Pri rozhľadni stojí Teréziina chata s reštauráciou a neďaleko nej sa nachádzajú najvyššie položené slnečné hodiny v Čechách. Na vrchole nie je možné prehliadnuť televízny vysielač pre južné Čechy vysoký 175 metrov, ktorý bol postavený v roku 1978.[3].
Hvezdáreň [upraviť]
Kousok pod vrcholom stojí hvezdáreň, ktorá náleží ku svetovej špičke v oblasti skúmania planétok. Na jej počesť je nazvaná planétka (2199) Kleť. Bola postavená v rokoch 1957-1958.
Cesty na vrchol [upraviť]
Na vrchol Klete je možné vystúpiť pešo, vyjsť na bicykli či sa nechať vyviezť lanovkou.
Pešie výstupy [upraviť]
Turistické chodníky vedú na Kleť zo všetkých svetových strán:
- od juhu vedie modro
značený chodník z Českého Krumlova, - od západu červeno
značený chodník z Chvalšín a modro značený chodník z Rohov, - od severe žlto
značený chodník z Křemže a zeleno 
značený chodník z Holubova, - od východu žlto značený chodník z Plešovíc a červeno značený chodník zo Zlatej Koruny.
Na bicykli [upraviť]
Pre cyklistov vedie na Kleť odbočka z cyklotrasy č. 1166[4]. Táto odbočka je jedinou asfaltovou prístupovou trasou na vrchol. Od juhu z Českého Krumlova je možné vyjsť na vrchol zhruba po nasledujúcej v tabuľke uvedenej trase s temer 5% priemerným stúpaním. Záverečný úsek, vyššie uvedená odbočka z cyklotrasy 1166: Plánský - Kleť je najnáročnejšou partiou cyklovýstupu s najvyšším stúpaním okolo 6%.
| Bod trasy | Kilometer | Nadm. výška (m) | Priemerný sklon |
|---|---|---|---|
| Č. Krumlov (zámok) | 0.00 | 490 | x % |
| Třída Míru | 0.50 | 530 | 8,51 % |
| Nový Dvůr | 2.70 | 650 | 5,38 % |
| U Granátníku | 4.60 | 710 | 3,16% |
| U Modrého obrazu | 6.20 | 800 | 5,63% |
| Plánský | 9.00 | 900 | 3,57% |
| U Vodárny | 10.50 | 1015 | 7,67% |
| Kleť | 12.00 | 1084 | 4,60% |
Lanovka [upraviť]
Na svahu hory sa nachádza zjazdovka a lyžiarsky vlek. Z Krasetína na severovýchodnom úbočí vedie na vrchol sedačková lanovka, dlhá 1 792 m a prekonávajúca behom 15 minút prevýšenie 383 m.
Vedľajší vrchol [upraviť]
Asi 500 m juhovýchodne od hlavného vrcholu sa nachádza vedľajší vrchol Malá Kleť (1 042 m n. m.), súradnice: 48° 51′ 39″ N s° 14′ 17″ 18Ide o zalesnenú vyvýšeninu s balvanmi a vrcholovou skalkou, neďaleko od rázcestia Pod Kleťou, kde sa spájajú červená 
a žltá 
značka.
Fotogaléria [upraviť]
-
Najľahšie je možné na Kleť sa dostať lanovkou
-
Josefova veža na vrcholku Kleti
-
Pohľad z rozhľadne na Kleti
-
Pohľad z rozhľadne na Kleti, v diaľke je vidieť para z chladiacich veží JE Temelín
Referencie [upraviť]
- ↑ LUTTERER, Ivan; ŠRÁMEK, Rudolf. Zeměpisná jména v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Havlíčkův Brod : nakladateľstvo Tobiáš, 1997. ISBN 80-85808-50-1. Kapitola Kleť, s. 127.
- ↑ POHORECKÝ, Vladimír. Tipy na výlet po rozhlednách a starých hradech. Praha : Radioservis a.s., 2000. ISBN 80-86212-10-6. Kapitola Rozhledna na Kleti, s. 49.
- ↑ Česká republika – Stručný turistický průvodce. Cheb : Music, 2002. ISBN 80-85925-12-5. Kapitola Kleť, s. 217.
- ↑ http://www.cyklotrasy.cz/encyklopedie/objekty1.phtml?id=138512
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
Zdroj [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kleť na českej Wikipédii.
