Kleomenes II.
| Kleomenes II. | |
| kráľ Sparty | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Agiovci |
| Panovanie | 369 pred Kr. – 309 pred Kr. |
| Predchodca | Agésipolis II. |
| Nástupca | Areus I. |
| Rodina | |
| Potomstvo |
synovia Akrotatos a Kleonymos |
| Otec | Kleombrotos I. |
Kleomenes II. alebo Kleomenés II. (starogr. Κλεομένης) bol kráľ Sparty od roku 369 pred Kr. do roku 309 pred Kr. Pochádzal z kráľovskej rodiny Agiovcov. Jeho spolukráľmi z kráľovského rodu Eurypontovcov boli Archidamos III. (360 – 338 pred Kr.), Agis III. (338 – 331 pred Kr.) a Eudamidas I. (331 – 305 pred Kr.)
Na trón nastúpil po svojom bratovi Agésipolovi, ktorý zomrel bezdetný. Kráľom sa stal v čase, keď hegemónia Sparty v Grécku bola už len spomienkou. Túto pozíciu si výbojmi postupne vydobyla Macedónia. Po bitke pri Chaironei sa Macedónia na čele s kráľom Filipom II. stala pánom Grécka. O rok na zvolanom kongrese v Korinte pri účasti všetkých gréckych štátov (s výnimkou Sparty) vyhlásili program všeobecného usporiadania pomerov. Grécke štáty si na návrh Macedónie vytvorili voľnú federáciu a zachovali si úplnú nezávislosť vo veciach vnútorných. Ešte v tom istom roku na druhom zasadnutí súhlasili s návrhom kráľa Filipa na spoločnú vojenskú výpravu proti Perzii. Kráľ Filip II. bol onedlho zavraždený a úloha vedenia vojenskej výpravy proti Peržanom pripadla jeho synovi Alexandrovi. Grécke vojsko sa na výpravu vydalo v roku 334 pred Kr.
Nie je známe o žiadnych aktivitách kráľa Kleomena v týchto časoch ani počas jeho dlhého panovania, ale je známe, že Sparta sa spočiatku držala stranou, ale v roku 331 pred Kr. využila Alexandrovu neprítomnosť a povstala proti rastúcemu vplyvu macedónskej moci. Od Peržanov dostali finančnú pomoc, čím mali aj vojenskú podporu gréckych žoldnierov. K rozhodujúcemu stretnutiu protivníkov došlo pri meste Megalopolis. Podľa opisu starogréckeho historika Diodora Sicílskeho to bola veľmi krvavá bitka. Hoci mal nepriateľ početnú prevahu, Sparťania, ktorým velil Kleomenov spolukráľ Agis, bojovali zúrivo a dlho udržiavali svoje postavenie, ale nakoniec podľahli. V bitke padlo 6 000 Sparťanov aj s kráľom Agidom, ktorý zomrel hrdinskou smrťou. Nádeje Sparty o obnovenie svojho mocenského postavenia tým skončili a Sparta bola nútená uzavrieť mier.
Kleomenes vládol dlhých šesťdesiat rokov. Mal dvoch synov Akrotata a Kleonyma. Keď v roku 309 pred Kr. zomrel gerúzia po spore s eformi rozhodla, že jeho nástupcom sa stane Areus syn jeho staršieho už nebohého syna Akrotata.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Diodoros Sicílsky: Bibliotheca historia
- Pausanias: Periégésis tés Hellados
- Vojtech Zamarovský: Grécky zázrak
Kleomenes II.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Agésipolis II. |
kráľ 369 pred Kr. – 309 pred Kr. |
Nástupca Areus I. |