Kliešť obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kliešť obyčajný
Samec kliešťa obyčajného
Kliešť obyčajný
Trieda (classis) Pavúkovce Arachnida
Nadrad (superordo) Parasitiformes
Rad (ordo) Kliešte Ixodida
Podrad (subordo) Ixodina
Čeľaď (familia) Kliešťovité Ixodidae
Rod (genus) Kliešť Ixodes
Druh (species) Kliešť obyčajný Ixodes ricinus
Vedecký názov
Ixodes ricinus
Linné, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) je najznámejší druh z čeľade kliešťovitých. Je to druh parazita, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb, ako napr. pre človeka nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída.

Vývojové štádiá[upraviť | upraviť zdroj]

Kliešť obyčajný má trojročný vývojový cyklus. Počas neho vystrieda troch hostiteľov. Samička kladie približne 2 000 vajíčok do povrchových vrstiev pôdy a do spodných častí vegetácie. Z nich sa vyvíjajú larvy, neskôr nymfy a v poslednom vývojovom štádiu dospelé kliešte. Každé vývojové štádium sa živí krvou. Samček oplodňuje samičku na hostiteľovi a umiera. Samička umiera po znesení vajíčok.


Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Samček kliešťa v porovnaní so zápalkou

Kliešť obyčajný má ploché telo s tvrdým povrchom a 8 nohami (iba larva má 6 nôh). Meria 2 mm (samček) až 10 mm (samička). Samičky kliešťa obyčajného sa od samčekov nelíšia iba svojou veľkosťou, ale aj chrbtovým štítom. Chrbtový štít pokrýva u samčekov celé telo, zatiaľ čo u samičiek a nižších vývojových štádií štít pokrýva iba prednú časť tela, aby mohol organizmus poňať viac krvi. Nacicaná samička zväčšuje svoju hmotnosť až 200-krát. Samček je sfarbený do hnedočierna, samička do červena. Na hlavičke má kliešť klepietka (chelicery), ktorými vytvorí otvor na koži, do ktorej potom vsunie bodavý orgán, hypostom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]